Štefan Adam pre Roľnícke noviny: „O nás bez nás“? Už nie!

Jednotkou na kandidátnej listine strany DOMA DOBRE je nezávislý kandidát Ing. Štefan Adam. A tak sme ho vyspovedali.

Máte skúsenosti z činnosti štátnej správy aj samosprávy. Pôsobili ste na Ministerstve pôdohospodárstva ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva aj ako štátny tajomník. Vyskúšali ste si aj robotu v samosprávne SPPK ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb. Nejaký čas ste strávili aj v Bruseli ako prvý tajomník v Stálom zastúpení SR pri EÚ a z pozície riaditeľa VÚEPP kandidujete na poslanca Európskeho parlamentu. Čo vás k tomu vedie?

Je veľmi dôležité, aby Slovensko malo svoje priame zastúpenie pri vytváraní nových pravidiel pre ďalšie smerovanie Európskej únie. Európsky parlament (EP) hrá v týchto procesoch nezastupiteľnú úlohu.

Keďže celý život pracujem v poľnohospodárstve, v prípade môjho zvolenia za poslanca EP chcem pracovať vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Skúsenosti nadobudnuté v štátnej správe, samospráve aj výskume chcem využiť na obhajobu a presadzovanie záujmov slovenských poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov. Už dve volebné obdobia nemalo Slovensko zástupcu vo výbore. Bez neho zaznievajú na pôde výboru oprávnené požiadavky našich pôdohospodárov iba sprostredkovane a v prospech Slovenska sa dá presadiť len veľmi málo, alebo takmer nič. A vôbec, prečo by nemeckí, francúzski, či rakúski europoslanci mali hájiť záujmy Slovenska?

Pochádzam z vidieka, ktorého nedeliteľnou súčasťou je poľnohospodárstvo. Po zvolení za europoslanca chcem obhajovať aj  oprávnené požiadavky ľudí žijúcich na vidieku. U nás sú regióny a vidiek dlhodobo na okraji záujmu, a to aj napriek tomu, že Slovensko je svojim charakterom vidieckou krajinou, a dokonca aj podľa kritérií EÚ žije 88% jeho obyvateľov vo vidieckych a prevažne vidieckych regiónoch. Nemôžeme si viac dovoliť prehliadať záujmy poľnohospodárov, či obyvateľov žijúcich mimo veľkých miest.

Slovenskí poľnohospodári prakticky od nášho vstupu do Európskej únie volajú po zrovnoprávnení podmienok s kolegami iných krajín. Najmä s tými, ktoré majú k dispozícii staré krajiny únie. Myslíte si, že môžete svojim pričinením upokojiť ich túžby?

O zrovnoprávnení podmienok je možné hovoriť z viacerých uhlov pohľadu. Možno diskutovať napríklad o výške štátnej pomoci v jednotlivých členských štátoch EÚ, ale zrejme  máte na mysli priame platby, ktoré sú jedným z ústredných prvkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. K ich vyrovnaniu medzi starými a novými členskými krajinami EÚ malo dôjsť už v tomto programovom období 2014-2020. Nestalo sa tak.

Teraz sa však otvára nová kapitola spoločnej poľnohospodárskej politiky. Intenzívne sa rokuje o legislatívnej podobe budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie 2021-2027 a zároveň aj o Viacročnom finančnom rámci EÚ (rozpočte EÚ na obdobie 2021-2027). Existuje preto priestor aj na otvorenie legitímnej otázky ohľadom zrovnoprávnenia podmienok medzi starými a novými členskými krajinami. Rokovací priestor nám znenazdajky začali vytvárať doposiaľ dve najsilnejšie frakcie Európskeho parlamentu (EP), ľudovci a socialisti. Tí začali vysielať pred voľbami do EP signály, že súčasný návrh SPP je potrebné prepracovať. Navyše začali hovoriť aj o potrebe prijatia dlhodobej vízie pre poľnohospodárstvo EÚ. Taký, aby sa nemusela každých 7 rokov meniť poľnohospodárska politika Únie. S veľkou pravdepodobnosťou novozvolení poslanci EP odmietnu správu, ktorú schválil v apríli predchádzajúci Výbor pre poľnohospodárstvo (COMAGRI). Platí totiž, že  pokiaľ nie je dorokované všetko, nie je dorokované nič. Ak budem mať možnosť na základe výsledku volieb do EP stať sa členom Výboru pre poľnohospodárstvo, budem jednoznačne presadzovať čo najrýchlejšie vyrovnanie agrárnych podpôr medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Z pohľadu celkového rozpočtu EÚ vo výške viac ako 1 279 mld. eur sú na vyrovnanie potrebné necelé štyri tisíciny percenta!

Môže sa to podariť? 

Aj za toho jedného vlastného poslanca by sme mali byť vďační, je to predsa len viac, ako vo výbore nemať nikoho. Ak ho mať nebudeme, bude to znova rozhodovanie o nás bez nás. Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby malo priame zastúpenie v tomto kľúčovom výbore Európskeho parlamentu, ktorý v rozhodujúcej miere v konečnom dôsledku ovplyvní postoje celej tejto inštitúcie. Slovensko tak na parlamentnej pôde získa priamy vplyv na finančné toky a pravidlá ich usmerňovania. Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje najväčšiu časť rozpočtových výdavkov Európskej únie. Je to 365 mld. eur (obdobie 2021-2027), z ktorých Slovensku prináleží 4,4 mld. eur. A to sú už významné finančné zdroje pre slovenské pôdohospodárstvo.

Váš záber by bol v EP najmä v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Ale sú to práve poľnohospodári, ktorí veľmi nedôverujú európskym rozhodnutiam. Možno preto, že doteraz sa považujú len za chudobných príbuzných. Ako chcete prispieť k tomu, aby nielen poľnohospodári a potravinári, ale všetci slovenskí občania dôverovali únii?

Najväčším problémom je to, že naši občania sa nestotožnili s Úniou. Platí to však aj všeobecne, my Európania vieme o sebe príliš málo. Ľudia z Laponska netušia, čím sa zaoberajú napríklad takí Sicílčania. Chýba nám pocit identity alebo európskej príslušnosti. EÚ potrebuje spoločné pravidlá pre všetkých. Sama v tom však zlyháva a nedokáže sa priblížiť k ľuďom v jednotlivých členských krajinách. Tento rozpor sa z krátkodobého hľadiska dá odstrániť iba priamou komunikáciou a stretávaním sa s ľuďmi. A vysvetľovaním. Treba poukazovať najmä na to, že Únia popri svojich negatívnych stránkach a problémoch, má aj svoje pozitíva. Z dlhodobejšieho hľadiska možno posilniť dôveru občanov v EÚ prostredníctvom vzdelávacieho systému. Európska únia nie je zlý projekt.

V prípade poľnohospodárstva platí, že detailné podmienky a pravidlá pre rozdeľovanie podpôr má na starosti EÚ. Ak  nastanú problémy stalo sa doslova módou vyhovárať sa na Brusel. To sa často deje aj vtedy, keď EÚ nemá s danými problémami nič spoločné. Aj preto chce teraz Európska komisia upraviť svoj prístup a plánuje preniesť väčšiu zodpovednosť na členské štáty. Budú mať možnosť navrhnúť programy vo svojich strategických plánoch, ktoré budú lepšie reagovať na problémy miestnych poľnohospodárov. Komisia bude následne iba dohliadať na to, aby boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu a zodpovedali celoúnijným prioritám. Každoročne bude hodnotiť ich plnenie s možnosťou uloženia primeranej sankcie. Implementácia zostane v našich rukách. Sami si teda budeme strojcami svojho šťastia.

Ako hodnotíte nastavenie či systém čerpania eurofondov v slovenskom  pôdohospodárstve?

Pozitívny efekt je nespochybniteľný. Finančné prostriedky, ktoré v uplynulých rokoch smerovali do poľnohospodárstva z programov SPP priniesli veľa pozitív.  Od modernizácie fariem, prílevu novej poľnohospodárskej techniky, či investícií do budov. Podporí to dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie na Slovensku. Mnohé opatrenia, často v synergickom efekte, viedli k zlepšeniu vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu. Implementované opatrenia mali výrazný pozitívny vplyv na zvrátenie poklesu biodiverzity, prispeli k zlepšeniu stavu lokalít s vysokou prírodnou hodnotou a biotopov na podporovaných plochách. Zlepšilo sa poskytovanie verejných statkov, zvýšila sa produkcia zeleniny aj živočíšnych produktov z ekologickej produkcie. Podpora priameho predaja umožnila diverzifikovať príjmy poľnohospodárov a znížiť tak riziko podnikania v poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo a zatrávnenie TTP mali najväčší dosah na obmedzenie hnojenia, pesticídov a erózie. Poľnohospodári podstatne znížili dusíkaté hnojivá na podporených plochách, pričom zmeny v obsahu dusičnanov v pôde mali následne pozitívny vplyv na zmeny úrovne dusičnanov v podzemných a povrchových vodách.

Obrovský problém však máme so systémom prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni. Chýba nám dohľad nad spravodlivým prerozdeľovaním dotácií, jasné následky, či postihy, ktoré by vyplývali z ich zneužívania. Pokiaľ nebudeme schopní dôsledne kontrolovať rozdeľovanie eurofondov, bude toto slovo naďalej vyvolávať negatívne reakcie.

V novom programovacom období chce Slovensko väčšiu slobodu pri rozhodovaní o využití dotácií – súhlasíte s väčšou flexibilitou v eurofondoch po roku 2020?

Určite áno. Národný štát má vždy lepší prehľad ako Únia o tom, ako a kam  potrebuje financie nasmerovať. Lepšie vie, aká je štruktúra poberateľov dotácií a  pozná ich potreby. Na druhej strane sa však práve štát nespráva spravodlivo pri ich rozdeľovaní. Nie je v moci Únie priamo rozdeľovať dotácie ich adresátom, no môže sa domáhať väčšej kontroly s ich nakladaním. Môže využívať systém vymáhania spravodlivého rozdeľovania dotácií.

Ako vidíte budúcnosť Európskej únie a miesto Slovenska v nej?

Rozhodne nepatrím medzi euroskeptikov. Som presvedčený, že Európska únia má predpoklady na to, aby súčasné problémy prekonala a stanovila si také vnútorné pravidlá, ktoré zabezpečia jej napredovanie. Myslím si, že Únia môže v konečnom dôsledku z tohto procesu vyjsť posilnená. Európa potrebuje ďalšiu integráciu v zahraničnej politike, diplomacii, obrane alebo riešení bezpečnostných otázok, a rovnako potrebuje ďalej pracovať na vyrovnávaní rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami, medzi svojimi staršími a novšími členmi.

Význam Slovenska v Únii sa nemeria iba jeho geografickou rozlohou, či počtom obyvateľov. Slovensko dokáže byť významným, sebavedomým a suverénnym členom Európy. Aby naši partneri vnímali Slovensko ako seberovného člena – musíme začať so zmenami doma. Rozvíjať fungovanie regiónov, domáce poľnohospodárstvo, vedu a výskum, vzdelávací systém a ostatné oblasti, v ktorých dnes za Európou zaostávame, no v ktorých môžeme dosahovať vynikajúce výsledky.

Načrime aj do iných tém, ktorým sa v prípade zvolenia za poslanca europarlamentu budete musieť tiež venovať. Aký je váš postoj k prerozdeľovaniu migrantov?

V otázke migrácie Spoločenstvo zjavne zlyhalo a táto otázka stále nie je vyriešená. Myslím si, že táto záležitosť bude hlavnou témou budúceho lídra EÚ aj členov novozvoleného EP. Únia si už takéto zlyhania nemôže dovoliť a ochranou svojich vonkajších hraníc musí celkom jednoznačne zamedziť nelegálnej migrácii. Tá má totiž v prevažnej miere ekonomický charakter a pokiaľ by k nej dochádzalo aj naďalej masovo, negatívne by to poznamenalo celú Európsku úniu. Najúčinnejšou prevenciou je prispievať k vytváraniu podmienok na zlepšenie života ľudí v krajinách, z ktorých ľudia vo veľkom prichádzajú do Európy. Aj preto sa stále častejšie na pôde EÚ začína hovoriť o tzv. Marshallovom pláne pre Afriku. Na takéto aktivity má podľa mňa Spoločenstvo dostatok možností a prostriedkov, len ich musí efektívne a cielene využívať.

Takmer 80 percent Slovákov si podľa nedávneho prieskumu myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny. Súhlasíte s myšlienkou budovania spoločnej európskej obrany?

Súhlasím, ale s podmienkou, že budovanie spoločnej európskej obrany sa nebude diať na úkor ďalšieho oslabovania objemu finančných prostriedkov určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Návrh Viacročného finančného rámca na roky 2021-2027 je koncipovaný týmto spôsobom. V percentuálnom vyjadrení by objem financií na SPP mal voči celkovému rozpočtu Spoločenstva klesnúť z 36,1% na 28,5%.

Myšlienka vytvorenia spoločnej európskej obrany nie je nová a má svoje racio. Únia musí začať viac prihliadať na to, aby systémy jednotlivých členských štátov boli navzájom kompatibilnejšie. Celý proces budovania európskej obrany tiež vnímam aj v kontexte zvýšenia vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ, aby sa nestali objektom geopolitických hier väčších štátov. Otázkou však potom zostáva ďalšia budúcnosť NATO, aby jeho existencia nebola akousi duplicitou prípadne vybudovaného systému spoločnej európskej obrany.

O podobe hospodárskych vzťahov so Spojenými štátmi, tradičným spojencom Európskej únie, sa v poslednom období intenzívne diskutuje. Aký je váš názor na obchodnú spoluprácu EÚ s USA?

Obojstranná hospodárska spolupráca je nevyhnutná, hoci nie bezproblémová. Či už ide o oceľ, automobily, alebo hoci aj poľnohospodárske a potravinárske výrobky. EÚ i USA majú svoje priority a záujmy, ktoré sa neraz ani zďaleka neprekrývajú. Súdiac z ostatného vývoja rokovaní medzi EÚ a USA, hľadá sa dohoda na niektorých kľúčových bodoch, avšak tieto rokovania nespejú k uzavretiu komplexnej obchodnej dohody typu TTIP II. EÚ na hrozbu zo strany USA ohľadom uvalenia represívnych ciel na dovoz európskych automobilov odpovedala zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu, ktorý vzrástol o 272 percent a dovozom sóje, ktorý vzrástol o 122 percent. Plní teda sľuby, ktoré dala Donaldovi Trumpovi. Ten sa snaží do pripravovanej dohody zahrnúť aj poľnohospodárske produkty, ale EÚ sa zatiaľ úspešne bráni.

Viaceré štáty, najmä zo západu, vyzývajú na ekonomickú opatrnosť vo vzťahu k Číne. V ktorých oblastiach vidíte potenciál rozvoja spolupráce a v ktorých možné úskalia?

Európa je pod obrovským globálnym tlakom. Svetové mocnosti, ako USA a Čína technologicky napredujú. Digitalizácia a umelá inteligencia ohrozujú EÚ stratou kontaktu. Iba mocná a vnútorne súdržná EÚ sa dokáže lepšie vyrovnať s obrovskými výzvami, ktoré predstavujú nové technológie a medzinárodná konkurencia. Stále viac európskych krajín sa zapája do projektu budovania hodvábnej cesty. Čínsky trh je zaujímavý pre celý svet, a teda aj pre Európsku úniu. Spolupráca s Čínou má svoje ekonomické výhody, no má aj veľa rizík. Treba ju vnímať ako významného obchodného partnera, no myslím si, že Čína by nemala získavať priestor v strategických odvetviach, akými sú napr. energetika, či informačné zdroje na území EÚ. Čínsky trh je určite zaujímavý aj pre naše potravinárske produkty, na ktorý už teraz vyvážame víno, mliečne produkty a niektoré ďalšie výrobky. Naopak pri dovoze potravín by sme mali klásť veľký dôraz na vystopovateľnosť produktov, teda vedieť, odkiaľ tieto výrobky pochádzajú, ako boli spracované, ako boli skladované. Sú to všetko atribúty, na ktoré kladieme v Európe vysoký dôraz. Pri dovozoch produktov z Číny je tiež potrebné prihliadať na to, či a ako bolo pri výrobe týchto produktov chránené životné prostredie. Čína je z tohto pohľadu ekologickou hrozbou, pretože výrazne znečisťuje rieky a je zároveň veľkým producentom skleníkových plynov.

 

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme

Naučme Európu po Slovensky. Dobre vieme ako chutia dobré domáce potraviny, Európa sa od nás môže učiť kvalite potravín! Máme nie len možnosť ale aj povinnosť brániť a podporovať domácich poľnohospodárov a potravinárov, pretože kvalita ich práce je kvalita, ktorú budeme mať na tanieroch.

Podporte nás na našej ceste do Európy, za to dobré, čo doma máme. 25. mája 2019 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, kde môžme zápasiť za dobré domáce potraviny.

25. mája 2019 voľte DOMA DOBRE, číslo 22. Ďakujeme vám!

DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme.

Posted by DOMA DOBRE in kampaň, komentáre

Jana Špuntová: zdravotne znevýhodnení ľudia nepotrebujú súcit ale skutočnú pomoc

Volám sa Jana Špuntová, mám 46 rokov a do Európskeho parlamentu kandidujem za stranu DOMA DOBRE. Napriek tomu, že som poľnohospodárska inžinierka, chcem sa venovať aj otázkam týkajúcich sa zdravotne postihnutých. Neviem sa vžiť do života zdravotne postihnutého, lebo to sa nedá. Napriek tomu si myslím, že viem zdravotne znevýhodnených lepšie pochopiť  a skôr pomôcť, lebo poznám problémy, ktoré zdravý človek ani nevníma, lebo viem, že čo je pre zdravého samozrejmosť, môže byť pre ľudí so zdravotným znevýhodnením veľký problém.

Celý život žijem medzi zdravotne postihnutými. Môj brat trpel svalovou dystrofiou, navštevoval špeciálnu internátnu školu, s mnohými jeho spolužiakmi aj s ľuďmi s inými  diagnózami som stále v kontakte. Aj v kúpeľoch, na domácich aj zahraničných dovolenkách sme sa ako rodina stretávali s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Niekoľko rokov som osobnou asistentkou. Viem aké majú ľudia so zdravotným postihnutím prekážky, problémy, koľko úsilia musia vynaložiť pri získaní informácii, vybavení  kompenzačných dávok, zdravotných pomôcok, kúpeľov, pri premiestňovaní, návšteve kultúrnych a spoločenských akcií, pri štúdiu, pri úplne bežných, každodenných činnostiach.

V európskom parlamente sa chcem venovať okrem agrárnej politiky aj otázkam zdravotne postihnutých, lebo mám morálny záväzok voči bratovi, našim priateľom aj organizácii OMD v SR a Mgr. Tiborovi Köbölovi. Viem, že zdravotne postihnutí sú nesmierne šikovní, citliví, trpezliví a múdri ľudia. Veľa ma naučili a stále učia. Život s nimi je nesmierne obohacujúci pre každého jednotlivca, rodinu, kolektív, spoločnosť. Budem sa snažiť prispieť k uľahčeniu každodenných problémov nie len ich ale celej rodiny. Svojimi rozhodnutiami prispejem k ich lepšiemu začleneniu sa do spoločnosti, do pracovného i spoločenského života.

Každý občan musí mať rovnaké práva  na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, prístup k informáciám, kultúrnemu aj športovému vyžitiu. Musí mať vytvorené podmienky na zaradenie sa do pracovného života a kariérny postup,  osamostatnenie sa, na založenie si rodiny, na cestovanie, oddych. Nesmie mu byť upreté ani obmedzené právo voliť. Budem presadzovať aby sa tieto otázky riešili nie len na pôde európskych inštitúcií ale aby sa potom implementovali aj na národnej úrovni. Je dôležité prijímať alebo upravovať legislatívu bezpodmienečne za ich účasti, lebo oni najlepšie vedia čo im najviac pomôže, čo najviac potrebujú. Nevyhnutné je tiež vyčleniť z rozpočtu dostatok finančných prostriedkov nie len na priamu pomoc pre zdravotne postihnutých ale aj pre ich rodiny. Dôležitá je včasná diagnostika, výskum nových liekov, liečebných metód  a  pomôcok.

Zapojiť sa do práce Parlamentnej medziskupiny pre zdravotné postihnutie a podporovať zvýšenie dosahu a účinnosti politík EÚ v oblasti zdravotného postihnutia pre mňa nebude povinnosťou ale cťou.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Helena Mezenská: právo na zdravé a bezpečné potraviny a zdravé životné prostredie

S úzkou agendou by sa nedalo kandidovať do žiadneho parlamentu, ani do obecného zastupiteľstva. Budete asi rozvíjať aj iné témy, snažiť sa riešiť aj iné problémy.

Spotrebiteľská téma a ochrana spotrebiteľa je čoraz širšou a rozvinutejšou, širokospektrálnou a dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. Spotrebiteľmi sme všetci, bez ohľadu na vzdelanie, postavenie a pôvod a priznám sa nepoznám človeka, ktorý by nemal problém, či už s nejakou nekalou praktikou obchodníkov, exekúciou, „dobrovoľnou“ dražbou, sporným rozhodnutím súdu, alebo iného kontrolného, regulačného verejnoprávneho orgánu, s neoprávnene vyrubeným nedoplatkom za energetické, alebo telekomunikačné služby, alebo s neoprávneným a nezdôvodneným neuznaním reklamácie.

V takých prípadoch pomáhame ľuďom, ktorí sa nemajú na koho v našej krajine obrátiť, ostávajú bezradní, ich vlastná obhajoba je bezvýsledná a strácajú nádej, že ich práva žijú aj v praxi. Zväčša ide o nemajetných ľudí s nízkymi príjmami, zraniteľných spotrebiteľov (dôchodcov, ľudí s nízkym vzdelaním, nízkou finančnou a právnou gramotnosťou), ktorí nemajú na komerčných advokátov a tak k právnej a súdnej ochrane, ktorú im „garantuje“ Ústava SR reálne a prakticky nemajú prístup. Nemajú prístup k spravodlivému riešeniu, lebo na to nemajú potrebné prostriedky. A tak sú čoraz viac ohrozované už nielen ich spotrebiteľské ale aj ľudské práva. Napríklad právo na súdnu ochranu. Na tieto problémy Slovensko zastupujúci europoslanci dosiaľ účinne nepoukázali, spotrebitelia na pôde Európskeho parlamentu nemajú svojho hovorcu a ochrancu.

Ako som sa vyššie zmienila zore môjho záberu rozšírim aj o podporu rozvoja slovenského  vidieka, poľnohospodárstva a vlastnej produkcie potravín. Sú to mne blízke a prirodzené hodnoty a témy a sú súčasťou ochrany práv spotrebiteľa na zdravé životné prostredie a zdravé a bezpečné potraviny. Je to v súčasnosti rovnako aktuálna až priam akútna téma, ktorej je potrebné udeliť zodpovedajúcu pozornosť. Zhoršujúce sa zdravie ľudí je v mnohých prípadoch podmienené nezdravou výživou a nezdravými potravinami, ktoré konzumujeme.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Marián Biskupič: ak sa politik neosvedčí, treba ho vymeniť

Nedostatok vlahy v pestovaní plodín, nie je jednoduchá záležitosť. Pokiaľ vlaha, dážď nepríde v pravý čas ( v agrotechnickom termíne ), kedy to semiačko, rastlinka potrebuje najviac, je po celej úrode. Po tomto termíne, môže pršať koľkokoľvek, ale už je neskoro a úrodu  to nezachráni. MP a RV zasa raz nezostalo nič dlžné svojej povesti, nesystémového a neustále sľubujúceho úradu.

Koncepcia rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v nedohľadne. Systémové finančné opatrenia na rozvoj výroby a podporu kravského mlieka (mali sa na nej podieľať najschopnejší odborníci) v nedohľadne, riešenie „zelenej nafty“ – dlhodobé sľuby, možno v závere tohto roka?

Národná podpora poľnohospodárom, ktorá by sa aspoň z malej časti priblížila finančnej pomoci, ktorú poľnohospodárstvu poskytujú okolité štáty, zase v nedohľadne. Teraz nevyplatenie dotácií na sucho. Opäť v porovnaní so susedmi totálna bieda. Musíme si uvedomiť, že v konečnom dôsledku za toto všetko môžu naši politici. Vo vzťahu k poľnohospodárstvu dokázali spôsobiť len pokles, a dosiahnuť úroveň podpory, ktorá je najnižšia z okolitých štátov. A výsledok? V našich obchodoch je necelých 40% potravín slovenského pôvodu. Pasívne saldo zahraničného obchodu s potravinami je mínus 1,7 mld. Eur.

Pozerajme sa na politika ako správcu verejných peňazí – pretože rozpočet, to nie sú peniaze politikov, ale peniaze daňových poplatníkov. Taký politik, to je v podstate spotrebný tovar. Ak sa neosvedčí, treba ho vymeniť.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: európske kultúrne cesty a rozvoj regiónov

Certifikácia Európskej kultúrnej trasy je významným nástrojom k získaniu finančných prostriedkov. Rozvoj regiónov má význam, je to kľúčová oblasť uplatnenia európskej dotačnej politiky pre členov EÚ na rozvoj regiónov a turistického ruchu.

Od roku 2010 som zakladajúcou členkou organizácie ENPP – European Network of Places of Peace). V jeho riadiacom orgáne pracujem ako dobrovoľníčka, kde ako členka OZ TREUM zastupujem Slovenskú republiku. Členmi našej asociácie sú mestá, regionálne samosprávy, univerzity a neziskový sektor z 9 krajín EÚ (Slovensko, Maďarsko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko).

V ENPP sme vytvorili projekt Európskej kultúrnej cesty a v roku 2016 prvýkrát podali žiadosť o certifikáciu tejto kultúrno-turistickej cesty na Európsky inštitút pre kultúrne trasy pri Rade Európy. V roku 2017 začal schvaľovací proces v talianskom meste Lucca. Celý proces podania žiadosti bol administratívne a odborne veľmi náročný, ale všetky požiadavky za Slovenskú republiku boli splnené a predložené. Hodnotenie vypracované dvoma odborníkmi bolo protichodné a skomplikovalo celý proces certifikácie. S týmto hodnotením sme neboli stotožnení, nakoľko sme splnili všetky ďalšie odporúčania. Priebeh procesu certifikácie som vnímala ako predpojatý zo strany hodnotiacej komisie. Náš riadiaci orgán sa obrátil na bývalého generálneho tajomníka UNESCO so žiadosťou o vypracovanie ďalšieho posudku podľa tých istých kritérií. Na jeho základe sme neboli z celého procesu vylúčení, ale presunutí do ďalšieho schvaľovacieho konania.

Som presvedčená, že subjektívne hodnotenia členov komisie nemajú miesto v hodnotiacom procese a že europoslanci dostatočne nepresadzujú záujmy krajín, ktoré reprezentujú. Slovenskí europoslanci, ktorých sme oslovili a poprosili o podporu, nám ani neodpovedali. Napriek tomu sme sa nevzdali a pracujeme ďalej, každý rok usporadúvame mierovú konferenciu v inej členskej krajine našej asociácie a dúfame, že tento rok sa nám celý certifikačný proces podarí.

Verím, že certifikácia Európskej kultúrnej cesty sa podarí, a tak otvorí priestor k zviditeľneniu našej krajiny a podpore cestovného ruchu a cestu k financiám potrebným na rozvoj regiónov. Podpora projektov by mala byť v záujme každej krajiny a jej poslancov a úradníkov na pôde Európskeho parlamentu, pretože práve tieto projekty prinášajú rozvoj a finančný prospech pre našich občanov. Naša krajina je dôkazom toho, že aj na malom priestore je veľa krás, ktoré si zaslúžia medzinárodnú prezentáciu a zviditeľnenie.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Helena Mezenská: poslanci Európskeho parlamentu by mali chrániť záujmy spotrebiteľov

Ak má mať poslanec za spotrebiteľov v EP opodstatnenie, bez toho, aby ich účinne chránil pred dominanciou nadnárodných spoločností, ale i domácich monopolov, to nedosiahne. Uvedené monopoly veľakrát v zjavný neprospech spotrebiteľov zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú ich práva. Je potrebné poukázať na dané poškodzovanie a potrebu nápravy, inak sa posunu k lepšiemu nedočkáme.  Ide o energetický, bankový, poisťovnícky, úverový, telekomunikačný, letecký, dopravný, turistický ale aj potravinársky sektor.

Slovenskí spotrebitelia a spotrebiteľské organizácie majú čoraz väčší problém s vymožiteľnosťou práva, jednak pre nejednoznačnú legislatívu upravenú viac v prospech obchodnej lobby, alebo pre rezervovanosť a nepostihnuteľnosť niektorých poskytovateľských subjektov, tiež pre nefunkčnosť dohliadajúcich kontrolných a regulačných orgánov.

A na tieto disfunkcie, ktoré spochybňujú význam a prínos spoločného európskeho riadenia a spoločenského prínosu pre občanov je potrebné v EP a európskych štruktúrach ukázať. Jednoduchou a zrozumiteľnou formou, predložením konkrétnych prípadov z praxe, ktoré máme za každý segment trhu nachystané.

Napríklad telekomunikačné spoločnosti ľudí často vystavujú neférovým praktikám, keď na nich bez mimosúdnych výziev bezprostredne posielajú exekúcie a ani sa nenamáhajú upozorniť ich slušnou a ľudskou cestou na vzniknutý nedoplatok. Nepomer medzi dôsledkami bežného omeškania platby a finančnou stratou na exekúcii, ktorú tak ľuďom spôsobia, je obrovský a nemôžeme ho prehliadať. Vo vzťahu k drvivej väčšine ľudí, spotrebiteľov na Slovensku je to nesociálne a nespravodlivé.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Marián Biskupič: „slabá“ výkonnosť slovenského poľnohospodárstva

Vo viacerých médiách sa dnes objavujú názory o slabej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva v porovnaní so staršími krajinami európskeho spoločenstva prípadne s priemerom EÚ. Zdá sa mi prinajmenšom zvláštne a vlastne aj smutne zábavné, že sa o nízkej výkonnosti slovenského agrorezortu vyjadrujú ľudia bez poznania jeho vývoja za posledných 30 rokov.

Neviem, ktorý rezort na spoločenskú zmenu „doplatil“ tak negatívne ako poľnohospodárstvo. Predsa pokles zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve z niekdajších 350.000 na súčasných necelých 50.000 ľudí ešte nikdy nikomu nezabezpečil ekonomický rast. Pri takomto vývoji by bol akýkoľvek pozitívny ekonomický vývoj ocenený aspoň Nobelovou cenou.

Po roku 1989 sa v podstate udiala, povedzme si otvorene, deštrukcia slovenského poľnohospodárstva, a to nielen za vlád J. Čarnogurského a M. Dzurindu. No za ich pôsobenia bolo slovenské poľnohospodárstvo – vyjadrené slovami vtedajšieho ministra financií Mikloša – „bezodná čierna diera, do ktorej je zbytočné liať akékoľvek finančné zdroje.“ Slová ako „potraviny si radšej dovezieme ako vyrobíme“ v tomto kontexte nemá zmysel ďalej rozoberať.

Bohužiaľ, likvidácia poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľských kapacít na Slovensku pokračovala aj po vstupe do EÚ. Naši vyjednávači, za pôsobenia pánov Koncoša a Szimona, dohodli také podmienky pre poľnohospodárov a potravinárov, že pokles iba naďalej pokračoval. Spomínaná nízka úroveň, slabá výkonnosť slovenského poľnohospodárstva je len zákonitým dôsledkom našej činnosti za posledných 30 rokov. Dalo by sa čakať niečo iné?

Náprava, podľa môjho názoru, bude náročná a bude trvať dlho. Je priam žiadúce v najbližšom čase tvrdo pracovať na znovuvybudovaní spracovateľských kapacít v poľnohospodárstve. Potrebujeme začať dotovať živočíšnu výrobu, najmä chov hovädzieho dobytka, výrobu kravského mlieka, slovenský chov ošípaných, zeleninárstvo a ovocinárstvo. No príkladov, že aj takáto náprava slovenského poľnohospodárstva je možná, je dosť – stačí sa pozrieť do Českej republiky alebo do Poľska.

Ak by sme išli napríklad cestou Českej republiky v oblasti poľnohospodárskej legislatívy a dotačnej podpory, nemuseli by sme každoročne konštatovať mínusové saldo v obchode s poľnohospodárskymi komoditami. Rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín v tomto období predstavuje mínus 1,7 miliardy Eur. V krátkej budúcnosti sa predpokladá ešte alarmujúcejšie a pesimistické číslo mínus 2 miliardy Eur.

Čo má byť cieľom poľnohospodárskej politiky? Jednoznačne zvýšenie dostupnosti slovenských potravín na domácom trhu. Aby mali spotrebitelia zabezpečené potraviny v miere 80% z domácich, slovenských zdrojov. Európska únia však dnes nemá záujem o výrobu a jej rasť v agrorezortoch a spracovateľskom zázemí novoprijatých krajín. Vyzerá to tak, ako by mladší členovia EÚ slúžili iba ako miesto pre umiestnenie prebytkov starších členov.

Takže, v konečnom dôsledku, áno – môžeme súhlasiť s tvrdením o nízkej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva. Spôsobili ho tí, ktorí určovali a určujú pravidlá podnikania v agrorezorte, teda vládni politici.

Som presvedčený, že na Slovensku sme mali a máme veľa politikov, ale nemáme ani jedného štátnika. Mali sme a máme veľa ekonómov, ale nemáme ani jedného národohospodára. A na to, v dlhodobom horizonte, dopláca slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Rozhovor s Janou Fabovou kandidátkou do Európskeho parlamentu

Janka Fabová a Danica Birošová v krátkom videorozhovore o aktuálnych témach na Slovensku a v Európe.

Janka Fabová: „…všetci máme právo byť rovnocennými partnermi v rámci Európskej únie“ ….  „veľmi rada pomôžem zlepšiť život na Slovensku.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

DOMA DOBRE: Naučme Európu po Slovensky / lekcie 10 – 18

Milí návštevníci nášho webu, dovoľte nám predstaviť vám ďalšiu časť našej kampane pre voľby do Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že Slovensko má Európe čo povedať, a sme dokonca presvedčení, že sa od Slovenska môže Európa veľa naučiť. Napríklad kvalite domácich potravín. Na Slovensku totiž dobre vieme, ako chutia dobré domáce potraviny. Máme nie len možnosť, ale aj povinnosť brániť a podporovať domácich poľnohospodárov a potravinárov, pretože kvalita ich práce je kvalita, ktorú budeme mať na tanieroch. Podporte nás vo voľbách do Európskeho parlamentu. Za to dobré, čo doma máme!

Naučme Európu po slovensky: Štefan Adam / špekáčik
Naučme Európu po slovensky: Zuzana Valocká / paradajka
Naučme Európu po slovensky: Barbora Bugárová / čerešňa
Naučme Európu po slovensky: Jana Špuntová / ľubovník
Naučme Európu po slovensky: Štefan Adam / tekvica

Naučme Európu po slovensky: Jana Fabová / trdelník
Naučme Európu po slovensky: Zoltán Bíró / cuketa
Naučme Európu po slovensky: Zoltán Ďurčík / reďkovka
Naučme Európu po slovensky: Asad Akbari / krkovička
Posted by DOMA DOBRE in kampaň

DOMA DOBRE: Naučme Európu po Slovensky / lekcie 1 – 9

Milí návštevníci nášho webu, dovoľte nám predstaviť vám ďalšiu časť našej kampane pre voľby do Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že Slovensko má Európe čo povedať, a sme dokonca presvedčení, že sa od Slovenska môže Európa veľa naučiť. Napríklad kvalite domácich potravín. Na Slovensku totiž dobre vieme, ako chutia dobré domáce potraviny. Máme nie len možnosť, ale aj povinnosť brániť a podporovať domácich poľnohospodárov a potravinárov, pretože kvalita ich práce je kvalita, ktorú budeme mať na tanieroch. Podporte nás vo voľbách do Európskeho parlamentu. Za to dobré, čo doma máme!

Naučme Európu po slovensky: Matej Melicherčík / oštiepok
Naučme Európu po slovensky: Zuzana Valocká / černica
Naučme Európu po slovensky: Marián Biskupič / Parenica
Naučme Európu po slovensky: Zoltán Ďurčík / korbáčik
Naučme Európu po slovensky: Asad Akbari / bôčik

Naučme Európu po slovensky: Jana Fabová / čučoriedka
Naučme Európu po slovensky: Zoltán Bíró / borievka
Naučme Európu po slovensky: Barbora Bugárová / borovička
Naučme Európu po slovensky: Jana Špuntová / harmanček
Posted by DOMA DOBRE in kampaň

Peter Baco: Slovensko potrebuje poľnohospodára v Európskom parlamente

V Európskom parlamente „treba predsa presadzovať aj slovenské záujmy. Rozpočet pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ predstavuje 4,4 mld. eur, a tak by naša krajina mala mať záujem o to, aby sa európske peniaze v poľnohospodárstve využili na to najdôležitejšie.“ Prečítajte si rozhovor v Roľníckych novinách s Petrom Bacom, jediným poľnohospodárskym odborníkom za SR, ktorý v Európskom parlamente pôsobil jedno volebné obdobie od roku 2004.

 

Posted by DOMA DOBRE in rozhovory

Zoltán Bíró: vytvárajme zisk pre všetkých, nie len pre seba

Napriek tomu, že za čias ministerky Tomanovej sa v roku 2008 spustenie ôsmych sociálnych podnikov spájalo skôr so škandálmi ako úžitkom (dnes už ani jeden nefunguje), sociálne podnikanie nemusí byť len ďalším podnikateľským tunelom. Táto užitočná a spoločensky prospešná forma podnikania je rozšírená v rôznych formách po celej Európe a sú krajiny, kde naozaj funguje.

Vďaka sociálnym podnikom, teda podnikom primárne zameraným na sociálne ciele, sú zamestnávaní ľudia zo znevýhodnených skupín, či marginalizovaných oblastí. Nie je to treba vymýšľať odznova, príklady dobrej praxe existujú.

V rámci EÚ sociálna ekonomika zamestnáva približne 6,5 % všetkých obyvateľov, čo znamená že 10 % všetkých existujúcich podnikov sú sociálne podniky. Najnovší trend však vraví, že v dnešnej dobe má každý štvrtý nový založený podnik charakter sociálnej ekonomiky. Náš sociálny systém je v dnešnej direktívnej podobe, ako ho riadi štát, nepostačujúci a problémov, ktoré treba riešiť, je viac než dosť. Do Európy môžeme mnohé priniesť, môžeme sa v nej však aj učiť, prípadne spoločnými silami presadiť na úrovni EU zlepšenie podmienok pre sociálne podnikanie, ktoré pomôže riešiť mnohé závažné problémy na Slovensku.

Jedným z tých najzásadnejších je určite dlhodobá nezamestnanosť. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi, v súčasnosti by sme na medzitrhu mali zaškolených niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. Dnes máme skoro 100 tisíc ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo pod paľbou ekonómov, sociológov, či mimovládnych organizácií, ktoré na problém hlasno upozorňovali (v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme dokonca písali aj študenti v bakalárskych prácach!).

Verím, že jedným z nástrojov, o ktoré sa môžeme v európskom priestore oprieť, sú práve sociálne podniky. Ich zmysluplná implementácia do trhu práce by priniesla v krátkom čase dobré výsledky (len zákon tu však nestačí, treba ísť ďalej). Riešenie dlhodobej nezamestnanosti by malo začať v regiónoch, ľuďom treba ponúknuť kvalifikáciu, vďaka ktorej nájdu prácu lokálne a nebudú za ňou cestovať, nech rodiny zostanú pokope. Má zmysel podporovať inovátorov na regionálnej úrovni, podporiť iniciatívu, nápady, ktoré v regiónoch sú, ľudia často sami vedia, čo chcú a potrebujú.

Našou hlavnou témou vo voľbách do europarlamentu sú potraviny a poľnohospodárstvo, nie len preto, že strana DOMA DOBRE sa venuje poľnohospodárstvu, ale preto, že EÚ nám dáva príležitosť podporiť naše regióny v oblasti, ktorá im je blízka a vlastná odjakživa – Slovensko je poľnohospodárska krajina s obyvateľstvom žijúcim prevažne na vidieku. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo opäť sebestačným, ba čo viac dokázalo by konkurovať kvalitou aj v zahraničí. Aj v tejto oblasti sa dajú využiť nástroje sociálneho podnikania.

Uchádzame sa o vaše hlasy, pretože veríme, že aj pomocou európskych nástrojov si vieme tu doma pomôcť. Vieme vytvárať pracovné miesta, poskytovať sociálne služby, združovať jednotlivcov, rodiny a iné prirodzené skupiny pre dobro spoločnosti. Vráťme pocit potrebnosti všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnostnú príslušnosť. Netvorme zisk len pre seba, ale tvorme ho pre nás všetkých. Aby sa všetci ľudia mali DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: pomôžme Slovensku, umožnime mladým študovať a cestovať

Som Slovenka, ale vysokoškolské štúdium som absolvovala v Českej republike. Práve táto skúsenosť mi ukázala, že školský systém v EÚ je pomerne nejednotný, čo spôsobuje mnohé problémy. Dnes je bežné študovať v zahraničí, dalo by sa povedať, že je to aj žiadúce. Veď kedy, keď nie v čase štúdia, je dobré cestovať, poznávať svet, a zároveň hľadať v otvorenej Európe tú najlepšiu školu! Pre študentov však podmienky stále nie sú ideálne, stále sme na „začiatku cesty.“

Čo sa týka môjho štúdia, veľmi sa ma dotkol nesúlad v študijných odboroch, ktorý problematizuje uznávanie zahraničných diplomov. Nie som jediná, komu sa stalo, že si na Slovensku nemohol založiť živnosť, v mojom prípade na preklady a tlmočenie. EÚ potrebuje zlepšiť a zjednodušiť vzájomné uznávanie diplomov a zjednotiť dĺžku študijných období medzi členskými krajinami.

Vďaka podpore EÚ som sa zúčastnila študijného programu Erasmus, ktorý som absolvovala v Portugalsku a programu Freemover, ktorý som strávila v Brazílii. Výška finančného príspevku bola na každú krajinu rozrátaná podľa priemernej výšky životnej úrovne. Vo väčšine prípadov tento finančný príspevok pokryl iba náklady na bývanie a na dopravu, zvyšok si musel študent hradiť sám. Toto si naozaj nemôže dovoliť každý!

EÚ potrebuje riešiť možnosti bývania pre zahraničných študentov zúčastňujúcich sa študijných pobytov, a dať tak možnosť všetkým študentom, aj tým finančne znevýhodneným. Treba vytvoriť finančný nástroj pre podporu študentov zo sociálne slabých rodín, ktorí pre nedostatok financií nemôžu rozvíjať svoje talenty a záujmy na zahraničných univerzitách, a to napriek tomu, že by dosahovali výborné výsledky.

Ďalší problém, na ktorý som počas svojho štúdia narazila, je znevýhodňovanie študentov s menej frekventovaným materinským jazykom, čiže napríklad tým našim – slovenčinou. Je potrebné rozšíriť spoluprácu vysokoškolských inštitúcií EÚ medzi všetkými členskými štátmi, aby sa nestávalo, že študenti, ktorých materinským jazykom je jeden z tých menej frekventovaných, nedostanú možnosť zúčastniť sa kurzov organizovaných EÚ. Týchto študentov bude vždy menšina, v porovnaní so študentmi väčších európskych krajín, avšak mali by mať rovnaké možnosti. Väčší dôraz by mal byť kladený na jazykové kurzy pre prekladateľov a tlmočníkov, ktorí chcú pracovať v inštitúciách EÚ.

Verím, že mnohé z uvedeného sa dá riešiť. Je však potrebné tieto témy dostať do pozornosti a hľadať v spolupráci správne riešenia. Aby naši študenti mali v zahraničí rovnaké šance, ako mladí ľudia z iných krajín. Keď umožníme mladým študovať a cestovať, vrátia sa múdrejší a schopnejší, a to nám zlepšuje vyhliadky žiť doma dobre.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: za slovenské poľnohospodárstvo v Európskom parlamente

Priatelia, pozrite si môj komentár k aktuálnemu vývoju rokovania poslancov Európskeho parlamentu o zmenách Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú. Tieto rokovania a ich výsledky majú aj svoje pozitívne aj negatívne stránky. No v Európskom parlamente sa stále za slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá kto postaviť. Príďťe prosím 25. mája voliť,

má to zmysel.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Zoltán Ďurčík: vplyv nášho členstva v EÚ na školstvo je pozitívny

Čo Vás prvé napadne, keď si položíte otázku, ako Európska únia a hlavne členstvo Slovenska v nej ovplyvňuje vzdelávanie na Slovensku? Či vôbec, a keď už, či pozitívne respektíve negatívne?

Najjednoduchšia odpoveď, ktorú by vyslovila väčšina opýtaných, je samozrejme „Áno“. A samozrejme je to aj správna odpoveď. Európska únia priamo nezasahuje do nastavení vzdelávacích systémov krajín EU a túto zodpovednosť necháva na jednotlivých krajinách. Snaží sa však uľahčiť komunikáciu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, či už napríklad prostredníctvom informačnej siete Eurydice, ktorá zbiera a udržiava informácie o vzdelávacích systémoch štátov EU, alebo rôznych vzdelávacích programov, ako napríklad Erazmus+, ktorými sa snaží podporovať spoluprácu a mobilitu študentov.

EU najviac ovplyvnila vzdelávanie na Slovensku tým, že umožnila mobilitu študentov (schválne nepoužijem démonizované slovo migrácia). Niekto by mohol namietať, že mobilita študentov nie je nič nové. A mal by pravdu. Študenti cestovali za vzdelaním od vzniku vzdelávacích inštitúcii. Keď to prenesieme do našej geografickej polohy, študenti cestovali za Rakúsko-Uhorska, za prvej Československej republiky a cestujú aj dnes, za Slovenskej republiky. EU ale umožnila ďaleko vyššiu mobilitu slovenských študentov a hlavne im umožnila jednoduchšie študovať na prestížnych zahraničných univerzitách. Školné pre občanov EÚ je na európskych univerzitách oveľa nižšie ako pre obyvateľov žijúcich mimo EÚ. Zároveň sa ďaleko jednoduchšie dajú získať študentské pôžičky. Ak by sme to mali vyjadriť číslami, tak zatiaľ čo v roku 2002 študovalo v zahraničí približne 11.000 slovenských študentov, v roku 2012, 8 rokov po vstupe Slovenska do EÚ, to bolo už 36.000. Ich počet sa viac ako strojnásobil. Tento trend ma dokonca rastúcu tendenciu a už teraz podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) Slovensko patrí medzi top 3 krajiny v percentuálnom podiely v zahraničí študujúcich študentov na celkový počet študentov danej krajiny. Táto tendencia slovenských študentov ísť študovať do zahraničia zároveň ale spôsobuje, že slovenské vysoké školstvo prichádza o študentov, a je rôznymi štatistikami a výskumami potvrdené, že dokonca o najkvalitnejších študentov. Aj toto ale treba brať pozitívne, a treba sa poďakovať, že nášmu školstvu bolo nastavené zrkadlo, v ktorom je zreteľne rozpoznateľná jeho kondícia. Ako najjednoduchší príklad, prečo jednotlivé krajiny EU resp. celkovo OECD, predbiehajú Slovensko na poli vzdelávania, možno uviesť percentá z HDP určené na vzdelávanie. Aktuálne je to 4%, čo je podpriemer EU (5%), aj podpriemer OECD (5,58%). Je to ale podstatne viac ako v roku 2015, kedy to bolo 2,6%. Pozitívna zmena.

Vplyv EU na školstvo teda treba brať pozitívne. Najmä z dlhodobého hľadiska. Naše členstvo v EÚ síce na jednej strane spôsobilo odliv kvalitných študentov do zahraničia, na druhej strane naštartovalo zmeny v našom školstve. Prinútilo školy hľadať riešenia. Aktuálne je aj u nás narastajúci trend zahraničných študentov, ktorí z celkového počtu tvoria nezanedbateľných 8%. Nechcem ale aby spojenie „odliv kvalitných slovenských študentov do zahraničia“ pôsobil negatívne. Práve naopak. Sú to ľudia, na ktorých treba byť hrdý. Každoročne sa umiestňujú na svojich univerzitách na popredných miestach. A čo je dôležitejšie? Väčšina z nich sa plánuje vrátiť po štúdiu alebo v blízkej profesijnej budúcnosti domov.

Lebo DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: veľmi ma hnevajú nekalé obchodné praktiky

Viete, čo ma veľmi hnevá? Hnevá to pravdepodobne aj vás. Je to rozdielny prístup výrobcov potravín a iných tovarov voči obyvateľom Slovenska v porovnaní napríklad s obyvateľmi západnej Európy. A pritom sa problém nekalých obchodných praktík a dvojakej kvality potravín a výrobkov dá riešiť. Na pôde Európskej únie, napríklad aj z pozície poslancov Európskeho parlamentu.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Špuntová: na Slovensku vždy boli aktívne komunity

Komunity ako také fungovali v minulosti a stále naberajú na dôležitosti. Každý človek potrebuje okrem rodiny niekam patriť, potrebuje pochopenie, pomoc, útechu.

Ja osobne poznám činnosť Organizácie muskulárnych dystrofikov, ktorá poskytuje ľudské zázemie aj odbornú pomoc, snaží sa  zmierniť dôsledky rozsiahleho a veľmi vážneho telesného postihnutia. Ľudia, ktorí sa v tejto komunite združujú, presadzujú práva a potreby osôb s nervovosvalovými ochoreniami v spoločnosti v oblasti vzdelávania,  zamestnávania, kompenzácií, zdravotnej starostlivosti, bývania, dopravy. Organizujú letné tábory, súťaže. Vydávajú časopis. Pomáhajú nie len chorým ale aj ich rodinám. Dodávajú ľuďom energiu, nádej a radosť.

Jedným zo spôsobov kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia, ktorý umožňuje človeku s postihnutím viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti je osobná asistencia. V tejto oblasti je okrem iného potrebné aby štát zabezpečil voľnosť vybrať si ako osobného asistenta kohokoľvek, vrátane členov rodiny bez časového obmedzenia pre blízku osobu. Štátny finančný príspevok musí byť individuálnou dávkou nezávislou na rodinnom stave, musí byť konkurencieschopný platom. Úlohou legislatívy je zaistiť, aby boli osobní asistenti dosiahnuteľní prostredníctvom rôznych služieb osobnej asistencie.

Európska únia v tejto oblasti poskytuje finančné prostriedky na projekty a konferencie zamerané na výskum, diagnostiku, liečenie, implementáciu štandardov starostlivosti a tvorbu referenčných centier. Centrá starostlivosti pre pacientov so svalovým ochorením fungujú vo viacerých krajinách Európy, napriek tomu mnoho pacientov nemá prístup k liečbe založenej na najnovších poznatkoch a odporúčaniach. A samozrejme, veľký význam má aj včasná diagnóza týchto ochorení, čo na Slovensku, bohužiaľ, pokrivkáva.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre
Load more