DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme

Naučme Európu po Slovensky. Dobre vieme ako chutia dobré domáce potraviny, Európa sa od nás môže učiť kvalite potravín! Máme nie len možnosť ale aj povinnosť brániť a podporovať domácich poľnohospodárov a potravinárov, pretože kvalita ich práce je kvalita, ktorú budeme mať na tanieroch.

Podporte nás na našej ceste do Európy, za to dobré, čo doma máme. 25. mája 2019 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, kde môžme zápasiť za dobré domáce potraviny.

25. mája 2019 voľte DOMA DOBRE, číslo 22. Ďakujeme vám!

DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme.

Posted by DOMA DOBRE in kampaň, komentáre

Jana Špuntová: zdravotne znevýhodnení ľudia nepotrebujú súcit ale skutočnú pomoc

Volám sa Jana Špuntová, mám 46 rokov a do Európskeho parlamentu kandidujem za stranu DOMA DOBRE. Napriek tomu, že som poľnohospodárska inžinierka, chcem sa venovať aj otázkam týkajúcich sa zdravotne postihnutých. Neviem sa vžiť do života zdravotne postihnutého, lebo to sa nedá. Napriek tomu si myslím, že viem zdravotne znevýhodnených lepšie pochopiť  a skôr pomôcť, lebo poznám problémy, ktoré zdravý človek ani nevníma, lebo viem, že čo je pre zdravého samozrejmosť, môže byť pre ľudí so zdravotným znevýhodnením veľký problém.

Celý život žijem medzi zdravotne postihnutými. Môj brat trpel svalovou dystrofiou, navštevoval špeciálnu internátnu školu, s mnohými jeho spolužiakmi aj s ľuďmi s inými  diagnózami som stále v kontakte. Aj v kúpeľoch, na domácich aj zahraničných dovolenkách sme sa ako rodina stretávali s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Niekoľko rokov som osobnou asistentkou. Viem aké majú ľudia so zdravotným postihnutím prekážky, problémy, koľko úsilia musia vynaložiť pri získaní informácii, vybavení  kompenzačných dávok, zdravotných pomôcok, kúpeľov, pri premiestňovaní, návšteve kultúrnych a spoločenských akcií, pri štúdiu, pri úplne bežných, každodenných činnostiach.

V európskom parlamente sa chcem venovať okrem agrárnej politiky aj otázkam zdravotne postihnutých, lebo mám morálny záväzok voči bratovi, našim priateľom aj organizácii OMD v SR a Mgr. Tiborovi Köbölovi. Viem, že zdravotne postihnutí sú nesmierne šikovní, citliví, trpezliví a múdri ľudia. Veľa ma naučili a stále učia. Život s nimi je nesmierne obohacujúci pre každého jednotlivca, rodinu, kolektív, spoločnosť. Budem sa snažiť prispieť k uľahčeniu každodenných problémov nie len ich ale celej rodiny. Svojimi rozhodnutiami prispejem k ich lepšiemu začleneniu sa do spoločnosti, do pracovného i spoločenského života.

Každý občan musí mať rovnaké práva  na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, prístup k informáciám, kultúrnemu aj športovému vyžitiu. Musí mať vytvorené podmienky na zaradenie sa do pracovného života a kariérny postup,  osamostatnenie sa, na založenie si rodiny, na cestovanie, oddych. Nesmie mu byť upreté ani obmedzené právo voliť. Budem presadzovať aby sa tieto otázky riešili nie len na pôde európskych inštitúcií ale aby sa potom implementovali aj na národnej úrovni. Je dôležité prijímať alebo upravovať legislatívu bezpodmienečne za ich účasti, lebo oni najlepšie vedia čo im najviac pomôže, čo najviac potrebujú. Nevyhnutné je tiež vyčleniť z rozpočtu dostatok finančných prostriedkov nie len na priamu pomoc pre zdravotne postihnutých ale aj pre ich rodiny. Dôležitá je včasná diagnostika, výskum nových liekov, liečebných metód  a  pomôcok.

Zapojiť sa do práce Parlamentnej medziskupiny pre zdravotné postihnutie a podporovať zvýšenie dosahu a účinnosti politík EÚ v oblasti zdravotného postihnutia pre mňa nebude povinnosťou ale cťou.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Helena Mezenská: právo na zdravé a bezpečné potraviny a zdravé životné prostredie

S úzkou agendou by sa nedalo kandidovať do žiadneho parlamentu, ani do obecného zastupiteľstva. Budete asi rozvíjať aj iné témy, snažiť sa riešiť aj iné problémy.

Spotrebiteľská téma a ochrana spotrebiteľa je čoraz širšou a rozvinutejšou, širokospektrálnou a dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. Spotrebiteľmi sme všetci, bez ohľadu na vzdelanie, postavenie a pôvod a priznám sa nepoznám človeka, ktorý by nemal problém, či už s nejakou nekalou praktikou obchodníkov, exekúciou, „dobrovoľnou“ dražbou, sporným rozhodnutím súdu, alebo iného kontrolného, regulačného verejnoprávneho orgánu, s neoprávnene vyrubeným nedoplatkom za energetické, alebo telekomunikačné služby, alebo s neoprávneným a nezdôvodneným neuznaním reklamácie.

V takých prípadoch pomáhame ľuďom, ktorí sa nemajú na koho v našej krajine obrátiť, ostávajú bezradní, ich vlastná obhajoba je bezvýsledná a strácajú nádej, že ich práva žijú aj v praxi. Zväčša ide o nemajetných ľudí s nízkymi príjmami, zraniteľných spotrebiteľov (dôchodcov, ľudí s nízkym vzdelaním, nízkou finančnou a právnou gramotnosťou), ktorí nemajú na komerčných advokátov a tak k právnej a súdnej ochrane, ktorú im „garantuje“ Ústava SR reálne a prakticky nemajú prístup. Nemajú prístup k spravodlivému riešeniu, lebo na to nemajú potrebné prostriedky. A tak sú čoraz viac ohrozované už nielen ich spotrebiteľské ale aj ľudské práva. Napríklad právo na súdnu ochranu. Na tieto problémy Slovensko zastupujúci europoslanci dosiaľ účinne nepoukázali, spotrebitelia na pôde Európskeho parlamentu nemajú svojho hovorcu a ochrancu.

Ako som sa vyššie zmienila zore môjho záberu rozšírim aj o podporu rozvoja slovenského  vidieka, poľnohospodárstva a vlastnej produkcie potravín. Sú to mne blízke a prirodzené hodnoty a témy a sú súčasťou ochrany práv spotrebiteľa na zdravé životné prostredie a zdravé a bezpečné potraviny. Je to v súčasnosti rovnako aktuálna až priam akútna téma, ktorej je potrebné udeliť zodpovedajúcu pozornosť. Zhoršujúce sa zdravie ľudí je v mnohých prípadoch podmienené nezdravou výživou a nezdravými potravinami, ktoré konzumujeme.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Marián Biskupič: ak sa politik neosvedčí, treba ho vymeniť

Nedostatok vlahy v pestovaní plodín, nie je jednoduchá záležitosť. Pokiaľ vlaha, dážď nepríde v pravý čas ( v agrotechnickom termíne ), kedy to semiačko, rastlinka potrebuje najviac, je po celej úrode. Po tomto termíne, môže pršať koľkokoľvek, ale už je neskoro a úrodu  to nezachráni. MP a RV zasa raz nezostalo nič dlžné svojej povesti, nesystémového a neustále sľubujúceho úradu.

Koncepcia rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v nedohľadne. Systémové finančné opatrenia na rozvoj výroby a podporu kravského mlieka (mali sa na nej podieľať najschopnejší odborníci) v nedohľadne, riešenie „zelenej nafty“ – dlhodobé sľuby, možno v závere tohto roka?

Národná podpora poľnohospodárom, ktorá by sa aspoň z malej časti priblížila finančnej pomoci, ktorú poľnohospodárstvu poskytujú okolité štáty, zase v nedohľadne. Teraz nevyplatenie dotácií na sucho. Opäť v porovnaní so susedmi totálna bieda. Musíme si uvedomiť, že v konečnom dôsledku za toto všetko môžu naši politici. Vo vzťahu k poľnohospodárstvu dokázali spôsobiť len pokles, a dosiahnuť úroveň podpory, ktorá je najnižšia z okolitých štátov. A výsledok? V našich obchodoch je necelých 40% potravín slovenského pôvodu. Pasívne saldo zahraničného obchodu s potravinami je mínus 1,7 mld. Eur.

Pozerajme sa na politika ako správcu verejných peňazí – pretože rozpočet, to nie sú peniaze politikov, ale peniaze daňových poplatníkov. Taký politik, to je v podstate spotrebný tovar. Ak sa neosvedčí, treba ho vymeniť.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: európske kultúrne cesty a rozvoj regiónov

Certifikácia Európskej kultúrnej trasy je významným nástrojom k získaniu finančných prostriedkov. Rozvoj regiónov má význam, je to kľúčová oblasť uplatnenia európskej dotačnej politiky pre členov EÚ na rozvoj regiónov a turistického ruchu.

Od roku 2010 som zakladajúcou členkou organizácie ENPP – European Network of Places of Peace). V jeho riadiacom orgáne pracujem ako dobrovoľníčka, kde ako členka OZ TREUM zastupujem Slovenskú republiku. Členmi našej asociácie sú mestá, regionálne samosprávy, univerzity a neziskový sektor z 9 krajín EÚ (Slovensko, Maďarsko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko).

V ENPP sme vytvorili projekt Európskej kultúrnej cesty a v roku 2016 prvýkrát podali žiadosť o certifikáciu tejto kultúrno-turistickej cesty na Európsky inštitút pre kultúrne trasy pri Rade Európy. V roku 2017 začal schvaľovací proces v talianskom meste Lucca. Celý proces podania žiadosti bol administratívne a odborne veľmi náročný, ale všetky požiadavky za Slovenskú republiku boli splnené a predložené. Hodnotenie vypracované dvoma odborníkmi bolo protichodné a skomplikovalo celý proces certifikácie. S týmto hodnotením sme neboli stotožnení, nakoľko sme splnili všetky ďalšie odporúčania. Priebeh procesu certifikácie som vnímala ako predpojatý zo strany hodnotiacej komisie. Náš riadiaci orgán sa obrátil na bývalého generálneho tajomníka UNESCO so žiadosťou o vypracovanie ďalšieho posudku podľa tých istých kritérií. Na jeho základe sme neboli z celého procesu vylúčení, ale presunutí do ďalšieho schvaľovacieho konania.

Som presvedčená, že subjektívne hodnotenia členov komisie nemajú miesto v hodnotiacom procese a že europoslanci dostatočne nepresadzujú záujmy krajín, ktoré reprezentujú. Slovenskí europoslanci, ktorých sme oslovili a poprosili o podporu, nám ani neodpovedali. Napriek tomu sme sa nevzdali a pracujeme ďalej, každý rok usporadúvame mierovú konferenciu v inej členskej krajine našej asociácie a dúfame, že tento rok sa nám celý certifikačný proces podarí.

Verím, že certifikácia Európskej kultúrnej cesty sa podarí, a tak otvorí priestor k zviditeľneniu našej krajiny a podpore cestovného ruchu a cestu k financiám potrebným na rozvoj regiónov. Podpora projektov by mala byť v záujme každej krajiny a jej poslancov a úradníkov na pôde Európskeho parlamentu, pretože práve tieto projekty prinášajú rozvoj a finančný prospech pre našich občanov. Naša krajina je dôkazom toho, že aj na malom priestore je veľa krás, ktoré si zaslúžia medzinárodnú prezentáciu a zviditeľnenie.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Helena Mezenská: poslanci Európskeho parlamentu by mali chrániť záujmy spotrebiteľov

Ak má mať poslanec za spotrebiteľov v EP opodstatnenie, bez toho, aby ich účinne chránil pred dominanciou nadnárodných spoločností, ale i domácich monopolov, to nedosiahne. Uvedené monopoly veľakrát v zjavný neprospech spotrebiteľov zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú ich práva. Je potrebné poukázať na dané poškodzovanie a potrebu nápravy, inak sa posunu k lepšiemu nedočkáme.  Ide o energetický, bankový, poisťovnícky, úverový, telekomunikačný, letecký, dopravný, turistický ale aj potravinársky sektor.

Slovenskí spotrebitelia a spotrebiteľské organizácie majú čoraz väčší problém s vymožiteľnosťou práva, jednak pre nejednoznačnú legislatívu upravenú viac v prospech obchodnej lobby, alebo pre rezervovanosť a nepostihnuteľnosť niektorých poskytovateľských subjektov, tiež pre nefunkčnosť dohliadajúcich kontrolných a regulačných orgánov.

A na tieto disfunkcie, ktoré spochybňujú význam a prínos spoločného európskeho riadenia a spoločenského prínosu pre občanov je potrebné v EP a európskych štruktúrach ukázať. Jednoduchou a zrozumiteľnou formou, predložením konkrétnych prípadov z praxe, ktoré máme za každý segment trhu nachystané.

Napríklad telekomunikačné spoločnosti ľudí často vystavujú neférovým praktikám, keď na nich bez mimosúdnych výziev bezprostredne posielajú exekúcie a ani sa nenamáhajú upozorniť ich slušnou a ľudskou cestou na vzniknutý nedoplatok. Nepomer medzi dôsledkami bežného omeškania platby a finančnou stratou na exekúcii, ktorú tak ľuďom spôsobia, je obrovský a nemôžeme ho prehliadať. Vo vzťahu k drvivej väčšine ľudí, spotrebiteľov na Slovensku je to nesociálne a nespravodlivé.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Marián Biskupič: „slabá“ výkonnosť slovenského poľnohospodárstva

Vo viacerých médiách sa dnes objavujú názory o slabej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva v porovnaní so staršími krajinami európskeho spoločenstva prípadne s priemerom EÚ. Zdá sa mi prinajmenšom zvláštne a vlastne aj smutne zábavné, že sa o nízkej výkonnosti slovenského agrorezortu vyjadrujú ľudia bez poznania jeho vývoja za posledných 30 rokov.

Neviem, ktorý rezort na spoločenskú zmenu „doplatil“ tak negatívne ako poľnohospodárstvo. Predsa pokles zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve z niekdajších 350.000 na súčasných necelých 50.000 ľudí ešte nikdy nikomu nezabezpečil ekonomický rast. Pri takomto vývoji by bol akýkoľvek pozitívny ekonomický vývoj ocenený aspoň Nobelovou cenou.

Po roku 1989 sa v podstate udiala, povedzme si otvorene, deštrukcia slovenského poľnohospodárstva, a to nielen za vlád J. Čarnogurského a M. Dzurindu. No za ich pôsobenia bolo slovenské poľnohospodárstvo – vyjadrené slovami vtedajšieho ministra financií Mikloša – „bezodná čierna diera, do ktorej je zbytočné liať akékoľvek finančné zdroje.“ Slová ako „potraviny si radšej dovezieme ako vyrobíme“ v tomto kontexte nemá zmysel ďalej rozoberať.

Bohužiaľ, likvidácia poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľských kapacít na Slovensku pokračovala aj po vstupe do EÚ. Naši vyjednávači, za pôsobenia pánov Koncoša a Szimona, dohodli také podmienky pre poľnohospodárov a potravinárov, že pokles iba naďalej pokračoval. Spomínaná nízka úroveň, slabá výkonnosť slovenského poľnohospodárstva je len zákonitým dôsledkom našej činnosti za posledných 30 rokov. Dalo by sa čakať niečo iné?

Náprava, podľa môjho názoru, bude náročná a bude trvať dlho. Je priam žiadúce v najbližšom čase tvrdo pracovať na znovuvybudovaní spracovateľských kapacít v poľnohospodárstve. Potrebujeme začať dotovať živočíšnu výrobu, najmä chov hovädzieho dobytka, výrobu kravského mlieka, slovenský chov ošípaných, zeleninárstvo a ovocinárstvo. No príkladov, že aj takáto náprava slovenského poľnohospodárstva je možná, je dosť – stačí sa pozrieť do Českej republiky alebo do Poľska.

Ak by sme išli napríklad cestou Českej republiky v oblasti poľnohospodárskej legislatívy a dotačnej podpory, nemuseli by sme každoročne konštatovať mínusové saldo v obchode s poľnohospodárskymi komoditami. Rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín v tomto období predstavuje mínus 1,7 miliardy Eur. V krátkej budúcnosti sa predpokladá ešte alarmujúcejšie a pesimistické číslo mínus 2 miliardy Eur.

Čo má byť cieľom poľnohospodárskej politiky? Jednoznačne zvýšenie dostupnosti slovenských potravín na domácom trhu. Aby mali spotrebitelia zabezpečené potraviny v miere 80% z domácich, slovenských zdrojov. Európska únia však dnes nemá záujem o výrobu a jej rasť v agrorezortoch a spracovateľskom zázemí novoprijatých krajín. Vyzerá to tak, ako by mladší členovia EÚ slúžili iba ako miesto pre umiestnenie prebytkov starších členov.

Takže, v konečnom dôsledku, áno – môžeme súhlasiť s tvrdením o nízkej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva. Spôsobili ho tí, ktorí určovali a určujú pravidlá podnikania v agrorezorte, teda vládni politici.

Som presvedčený, že na Slovensku sme mali a máme veľa politikov, ale nemáme ani jedného štátnika. Mali sme a máme veľa ekonómov, ale nemáme ani jedného národohospodára. A na to, v dlhodobom horizonte, dopláca slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Rozhovor s Janou Fabovou kandidátkou do Európskeho parlamentu

Janka Fabová a Danica Birošová v krátkom videorozhovore o aktuálnych témach na Slovensku a v Európe.

Janka Fabová: “…všetci máme právo byť rovnocennými partnermi v rámci Európskej únie” ….  “veľmi rada pomôžem zlepšiť život na Slovensku.”

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Peter Baco: Slovensko potrebuje poľnohospodára v Európskom parlamente

V Európskom parlamente “treba predsa presadzovať aj slovenské záujmy. Rozpočet pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ predstavuje 4,4 mld. eur, a tak by naša krajina mala mať záujem o to, aby sa európske peniaze v poľnohospodárstve využili na to najdôležitejšie.” Prečítajte si rozhovor v Roľníckych novinách s Petrom Bacom, jediným poľnohospodárskym odborníkom za SR, ktorý v Európskom parlamente pôsobil jedno volebné obdobie od roku 2004.

 

Posted by DOMA DOBRE in rozhovory

Zoltán Bíró: vytvárajme zisk pre všetkých, nie len pre seba

Napriek tomu, že za čias ministerky Tomanovej sa v roku 2008 spustenie ôsmych sociálnych podnikov spájalo skôr so škandálmi ako úžitkom (dnes už ani jeden nefunguje), sociálne podnikanie nemusí byť len ďalším podnikateľským tunelom. Táto užitočná a spoločensky prospešná forma podnikania je rozšírená v rôznych formách po celej Európe a sú krajiny, kde naozaj funguje.

Vďaka sociálnym podnikom, teda podnikom primárne zameraným na sociálne ciele, sú zamestnávaní ľudia zo znevýhodnených skupín, či marginalizovaných oblastí. Nie je to treba vymýšľať odznova, príklady dobrej praxe existujú.

V rámci EÚ sociálna ekonomika zamestnáva približne 6,5 % všetkých obyvateľov, čo znamená že 10 % všetkých existujúcich podnikov sú sociálne podniky. Najnovší trend však vraví, že v dnešnej dobe má každý štvrtý nový založený podnik charakter sociálnej ekonomiky. Náš sociálny systém je v dnešnej direktívnej podobe, ako ho riadi štát, nepostačujúci a problémov, ktoré treba riešiť, je viac než dosť. Do Európy môžeme mnohé priniesť, môžeme sa v nej však aj učiť, prípadne spoločnými silami presadiť na úrovni EU zlepšenie podmienok pre sociálne podnikanie, ktoré pomôže riešiť mnohé závažné problémy na Slovensku.

Jedným z tých najzásadnejších je určite dlhodobá nezamestnanosť. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi, v súčasnosti by sme na medzitrhu mali zaškolených niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. Dnes máme skoro 100 tisíc ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo pod paľbou ekonómov, sociológov, či mimovládnych organizácií, ktoré na problém hlasno upozorňovali (v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme dokonca písali aj študenti v bakalárskych prácach!).

Verím, že jedným z nástrojov, o ktoré sa môžeme v európskom priestore oprieť, sú práve sociálne podniky. Ich zmysluplná implementácia do trhu práce by priniesla v krátkom čase dobré výsledky (len zákon tu však nestačí, treba ísť ďalej). Riešenie dlhodobej nezamestnanosti by malo začať v regiónoch, ľuďom treba ponúknuť kvalifikáciu, vďaka ktorej nájdu prácu lokálne a nebudú za ňou cestovať, nech rodiny zostanú pokope. Má zmysel podporovať inovátorov na regionálnej úrovni, podporiť iniciatívu, nápady, ktoré v regiónoch sú, ľudia často sami vedia, čo chcú a potrebujú.

Našou hlavnou témou vo voľbách do europarlamentu sú potraviny a poľnohospodárstvo, nie len preto, že strana DOMA DOBRE sa venuje poľnohospodárstvu, ale preto, že EÚ nám dáva príležitosť podporiť naše regióny v oblasti, ktorá im je blízka a vlastná odjakživa – Slovensko je poľnohospodárska krajina s obyvateľstvom žijúcim prevažne na vidieku. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo opäť sebestačným, ba čo viac dokázalo by konkurovať kvalitou aj v zahraničí. Aj v tejto oblasti sa dajú využiť nástroje sociálneho podnikania.

Uchádzame sa o vaše hlasy, pretože veríme, že aj pomocou európskych nástrojov si vieme tu doma pomôcť. Vieme vytvárať pracovné miesta, poskytovať sociálne služby, združovať jednotlivcov, rodiny a iné prirodzené skupiny pre dobro spoločnosti. Vráťme pocit potrebnosti všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnostnú príslušnosť. Netvorme zisk len pre seba, ale tvorme ho pre nás všetkých. Aby sa všetci ľudia mali DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: pomôžme Slovensku, umožnime mladým študovať a cestovať

Som Slovenka, ale vysokoškolské štúdium som absolvovala v Českej republike. Práve táto skúsenosť mi ukázala, že školský systém v EÚ je pomerne nejednotný, čo spôsobuje mnohé problémy. Dnes je bežné študovať v zahraničí, dalo by sa povedať, že je to aj žiadúce. Veď kedy, keď nie v čase štúdia, je dobré cestovať, poznávať svet, a zároveň hľadať v otvorenej Európe tú najlepšiu školu! Pre študentov však podmienky stále nie sú ideálne, stále sme na „začiatku cesty.“

Čo sa týka môjho štúdia, veľmi sa ma dotkol nesúlad v študijných odboroch, ktorý problematizuje uznávanie zahraničných diplomov. Nie som jediná, komu sa stalo, že si na Slovensku nemohol založiť živnosť, v mojom prípade na preklady a tlmočenie. EÚ potrebuje zlepšiť a zjednodušiť vzájomné uznávanie diplomov a zjednotiť dĺžku študijných období medzi členskými krajinami.

Vďaka podpore EÚ som sa zúčastnila študijného programu Erasmus, ktorý som absolvovala v Portugalsku a programu Freemover, ktorý som strávila v Brazílii. Výška finančného príspevku bola na každú krajinu rozrátaná podľa priemernej výšky životnej úrovne. Vo väčšine prípadov tento finančný príspevok pokryl iba náklady na bývanie a na dopravu, zvyšok si musel študent hradiť sám. Toto si naozaj nemôže dovoliť každý!

EÚ potrebuje riešiť možnosti bývania pre zahraničných študentov zúčastňujúcich sa študijných pobytov, a dať tak možnosť všetkým študentom, aj tým finančne znevýhodneným. Treba vytvoriť finančný nástroj pre podporu študentov zo sociálne slabých rodín, ktorí pre nedostatok financií nemôžu rozvíjať svoje talenty a záujmy na zahraničných univerzitách, a to napriek tomu, že by dosahovali výborné výsledky.

Ďalší problém, na ktorý som počas svojho štúdia narazila, je znevýhodňovanie študentov s menej frekventovaným materinským jazykom, čiže napríklad tým našim – slovenčinou. Je potrebné rozšíriť spoluprácu vysokoškolských inštitúcií EÚ medzi všetkými členskými štátmi, aby sa nestávalo, že študenti, ktorých materinským jazykom je jeden z tých menej frekventovaných, nedostanú možnosť zúčastniť sa kurzov organizovaných EÚ. Týchto študentov bude vždy menšina, v porovnaní so študentmi väčších európskych krajín, avšak mali by mať rovnaké možnosti. Väčší dôraz by mal byť kladený na jazykové kurzy pre prekladateľov a tlmočníkov, ktorí chcú pracovať v inštitúciách EÚ.

Verím, že mnohé z uvedeného sa dá riešiť. Je však potrebné tieto témy dostať do pozornosti a hľadať v spolupráci správne riešenia. Aby naši študenti mali v zahraničí rovnaké šance, ako mladí ľudia z iných krajín. Keď umožníme mladým študovať a cestovať, vrátia sa múdrejší a schopnejší, a to nám zlepšuje vyhliadky žiť doma dobre.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Špuntová: na Slovensku vždy boli aktívne komunity

Komunity ako také fungovali v minulosti a stále naberajú na dôležitosti. Každý človek potrebuje okrem rodiny niekam patriť, potrebuje pochopenie, pomoc, útechu.

Ja osobne poznám činnosť Organizácie muskulárnych dystrofikov, ktorá poskytuje ľudské zázemie aj odbornú pomoc, snaží sa  zmierniť dôsledky rozsiahleho a veľmi vážneho telesného postihnutia. Ľudia, ktorí sa v tejto komunite združujú, presadzujú práva a potreby osôb s nervovosvalovými ochoreniami v spoločnosti v oblasti vzdelávania,  zamestnávania, kompenzácií, zdravotnej starostlivosti, bývania, dopravy. Organizujú letné tábory, súťaže. Vydávajú časopis. Pomáhajú nie len chorým ale aj ich rodinám. Dodávajú ľuďom energiu, nádej a radosť.

Jedným zo spôsobov kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia, ktorý umožňuje človeku s postihnutím viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti je osobná asistencia. V tejto oblasti je okrem iného potrebné aby štát zabezpečil voľnosť vybrať si ako osobného asistenta kohokoľvek, vrátane členov rodiny bez časového obmedzenia pre blízku osobu. Štátny finančný príspevok musí byť individuálnou dávkou nezávislou na rodinnom stave, musí byť konkurencieschopný platom. Úlohou legislatívy je zaistiť, aby boli osobní asistenti dosiahnuteľní prostredníctvom rôznych služieb osobnej asistencie.

Európska únia v tejto oblasti poskytuje finančné prostriedky na projekty a konferencie zamerané na výskum, diagnostiku, liečenie, implementáciu štandardov starostlivosti a tvorbu referenčných centier. Centrá starostlivosti pre pacientov so svalovým ochorením fungujú vo viacerých krajinách Európy, napriek tomu mnoho pacientov nemá prístup k liečbe založenej na najnovších poznatkoch a odporúčaniach. A samozrejme, veľký význam má aj včasná diagnóza týchto ochorení, čo na Slovensku, bohužiaľ, pokrivkáva.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Vladimír Chovan: schválená a vzápätí zrušená daň pre obchodné reťazce

“Vážení poslanci vládnej koalície, veľmi pekne vám ďakujeme.” Asi tušíte, že kus irónie v tejto vete nie je náhodou. Pozrite si komentár predsedu DOMA DOBRE, Vlada Chovana, na dôsledky schválenia a následne zrušenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Kto v tomto zápase vyhral? Slovenskí poľnohospodári, potravinári či spotrebitelia? Ani jeden z nich. Ak niekto z tejto situácie vyšiel posilnený, sú to práve tie obchodné reťazce, ktoré vláda plánovala zdaniť. Ďakujeme a gratulujeme!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: v Európe si zaslúžime rovnocenný prístup

Žijeme v čase, kedy Európska únia postupne stráca svoje postavenie a stráca dôveru ľudí. Preto sú voľby do Európskeho parlamentu pre ľudí nezaujímavé a mnohí ich pokladajú za zbytočné. Do Bruselu je ďaleko a spojenie medzi europoslancom a voličom nefunguje tak, ako by malo. Mnohí občania cítia, že naša krajina nie je pre úniu zaujímavá. Chcem zastupovať našu krajinu a záujmy jej občanov, hľadať riešenia v ich prospech, a nie hájiť ideologické záujmy frakcií Európskeho parlamentu.

Chcem posilniť postavenie mladých ľudí, dôchodcov, podnikateľov, skrátka všetkých  občanov. Mladí ľudia musia mať svoje slovo pri ďalšom vývoji a vytváraní politiky EÚ, sú to práve oni, ktorí bojujú so zložitou situáciou v bytovej a sociálnej oblasti, a sú to oni, ktorí sú finančne najviac ohrození a znevýhodnení pri zakladaní rodín.

Nedostatok bytov a prísne podmienky pre čerpanie úverov sú veľkým problémom. V bytovej politike sme na chvoste hodnotenia EÚ. V spoločných domácnostiach s rodičmi žijú na Slovensku mladí ľudia oveľa dlhšie ako v iných európskych krajinách. Slušné bývanie za prijateľnú cenu, to je ich základná potreba, no jej naplnenie je problém. Všetky krajiny EÚ majú vypracované programy pre zlepšenie dostupnosti bývania. No obyvatelia Slovenska musia čeliť veľkému úverovému zaťaženiu pri jeho získavaní, čo pri strate zamestnania alebo iných komplikovaných životných okolnostiach často vedie k strate bývania. Záleží mi na vytvorení nového programu na podporu bývania v kompetencii únie a chcem sa zasadzovať o posilnenie dostupného nájomného bývania, ktoré je v mnohých krajinách únie bežnou a zmysluplnou praxou. Súvisí s tým aj odchod mladých ľudí do zahraničia, ktorý ovplyvňujú nízke mzdy, nedostatok dobrých pracovných príležitostí či, aj v porovnaní s inými členskými štátmi, neadekvátne finančné ohodnotenie ich práce.

Za základ verejnej európskej politiky považujem dostupné bývanie pre mladých, témy súvisiace s mladými rodinami, sociálne a zdravotne hendikepovanými, no rovnako sa chcem zaoberať dôstojným životom pre dôchodcov, kvalitným zamestnaním a trhom práce a rovnosťou príležitostí.

Slovensko sa môže rozvíjať. Žije tu veľa múdrych a šikovných ľudí, ktorí si zaslúžia slušný život a dobre platenú prácu. Naše regióny majú obrovský historický, prírodný a kultúrny potenciál. Obyvatelia Slovenska si v Európe zaslúžia rovnocenný prístup.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Zuzana Valocká: nebojme sa aktívnych ľudí, nebojme sa participatívneho rozpočtu

V komunitách slovenského vidieka sa väčšinou angažujú starší ľudia. Naši rodičia vďaka komunitnému spolužitiu – hoci ho takto nenazývali – postavili svojpomocne domy, škôlky, školy, telocvične či vybudovali a zrevitalizovali parky v mnohých obciach. Zdalo by sa možno, že v porovnaní so seniormi sú dnes mladí ľudia skôr obeťami modernej spoločnosti, než jej aktívnymi tvorcami, jej hybnou energiou. No nie je to pravda. Mladí ľudia majú čo ponúknuť. Majú svoju jedinečnú perspektívu aj vlastné životné skúsenosti, ktoré sa môžu odlišovať od skúseností sveta starších. Sú to práve mladí ľudia, ktorí budú žiť s následkami svojich rozhodnutí, a ktoré dnes, častokrát aj bez ich účasti, rozhodujú o charaktere verejného priestoru.

Mladí ľudia majú svoje práva a musia mať aj reálny vplyv na to, aby verejný priestor odrážal ich potreby a záujmy. Akonáhle dostanú reálnu možnosť ovplyvňovať verejné dianie, mnohé sa zmení k lepšiemu.

Jedinečný a stále málo využívaný nástroj je v tomto zmysle participatívny rozpočet, ktorý je súčasťou európskej dotačnej schémy. Možno o ňom zjednodušenie povedať, že je to mechanizmus, prostredníctvom ktorého dostáva každý individuálny človek, každý jednotlivec, občan, predstaviteľ verejnosti, ktorý má záujem podieľať sa na rozvoji komunity, možnosť priamo a bez zbytočnej byrokracie vstúpiť a zasiahnuť do života svojej komunity. Prostredníctvom participatívneho rozpočtu môže vstúpiť do verejného rozpočtového priestoru s vlastnými potrebami, požiadavkami, predstavami a napokon aj projektami. O tom, ktoré projekty sa nakoniec zrealizujú, rozhodnú na verejných zvažovaniach samotní vybraní aktívni členovia jednotlivých komunít. Participatívny rozpočet ponúka príležitosti pre všetkých, ktorí majú záujem sa zúčastňovať na aktívnom budovaní svojej komunity. Nebojme sa ho!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Vladimír Chovan: plytváme peniazmi a problém neriešime

Prečítajte si rozhovor Vladimíra Chovana o aktuálnej situácii v slovenskom poľnohospodárstve. Dozviete sa prečo farmári protestovali, ako je to s ministerstvom pôdohospodárstva alebo dovozom nekvalitného mäsa z Poľska.

 

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Rozhovory s poľnohospodármi v Roľníckych novinách

Európska komisia 1. júna 2018 zverejnila legislatívny balík zameraný na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie 2021-2027. O tomto návrhu prebiehajú v súčasnosti veľmi intenzívne rokovania na úrovni Rady ministrov poľnohospodárstva, ako aj na pôde Európskeho parlamentu. Obe inštitúcie definujú svoje pozície, z ktorých po spoločnom rokovaní na jeseň tohto roka vzíde výsledná podoba reformy.

Slovenská republika je v Rade ministrov zastúpená ministerkou pôdohospodárstva, no na úrovni Európskeho parlamentu nemá kto vo Výbore pre poľnohospodárstvo hájiť záujmy slovenských poľnohospodárov.

Pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu preto Roľnícke noviny pripravili sériu rozhovorov s našimi poľnohospodármi, v ktorých budú zachytené ich postrehy z fungovania EP, ako aj kontaktu s našimi terajšími europoslancami. V prvom z rozhovorov Alexander Pastorek, na základe vlastnej skúsenosti, uvádza hneď niekoľko dôvodov prečo je dôležité mať svojho zástupcu vo Výbore pre poľnohospodárstvo EP (COMAGRI). Prečítajte si jeho vyjadrenie.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Stanislav Irsák nominovaný na sudcu Ústavného súdu

Milí priatelia, podporovatelia a návštevníci, strana DOMA DOBRE stiahla z eurokandidátky nominanta na post ústavného sudcu JUDr. Stanislava Irsáka.

Slovenská advokátska komora navrhla JUDr. Stanislava Irsáka za kandidáta na post sudcu Ústavného súdu SR. „Túto nomináciu vnímame ako ocenenie odborných a morálnych kvalít p. Stanislava Irsáka. Ústavný súd patrí k nosným pilierom demokracie, preto sme sa po vzájomnej dohode s kandidátom rozhodli stiahnuť ho z kandidátnej listiny pre voľby do Európskeho parlamentu“ povedal predseda strany DOMA DOBRE Vladimír Chovan. Na kandidátnej listine mal p. Irsák poradové číslo 8.

„Vytvorili sme mu tak priestor, aby sa mohol nerušene a naplno venovať svojej nominácii. Chceme veriť, že s úctou k orgánu na kontrolu ústavnosti budú k opakovanej voľbe zodpovedne pristupovať aj poslanci Národnej rady SR, najmä vládnej koalície, a vyberú prezidentovi SR všetkých 18 kandidátov na výkon funkcie sudcov ÚS SR. Je ich základnou povinnosťou zabezpečiť plnú funkčnosť tohto ústavného orgánu nášho štátu“ dodal V. Chovan.

Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre
Load more