Zoltán Ďurčík: vplyv nášho členstva v EÚ na školstvo je pozitívny

Čo Vás prvé napadne, keď si položíte otázku, ako Európska únia a hlavne členstvo Slovenska v nej ovplyvňuje vzdelávanie na Slovensku? Či vôbec, a keď už, či pozitívne respektíve negatívne?

Najjednoduchšia odpoveď, ktorú by vyslovila väčšina opýtaných, je samozrejme „Áno“. A samozrejme je to aj správna odpoveď. Európska únia priamo nezasahuje do nastavení vzdelávacích systémov krajín EU a túto zodpovednosť necháva na jednotlivých krajinách. Snaží sa však uľahčiť komunikáciu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, či už napríklad prostredníctvom informačnej siete Eurydice, ktorá zbiera a udržiava informácie o vzdelávacích systémoch štátov EU, alebo rôznych vzdelávacích programov, ako napríklad Erazmus+, ktorými sa snaží podporovať spoluprácu a mobilitu študentov.

EU najviac ovplyvnila vzdelávanie na Slovensku tým, že umožnila mobilitu študentov (schválne nepoužijem démonizované slovo migrácia). Niekto by mohol namietať, že mobilita študentov nie je nič nové. A mal by pravdu. Študenti cestovali za vzdelaním od vzniku vzdelávacích inštitúcii. Keď to prenesieme do našej geografickej polohy, študenti cestovali za Rakúsko-Uhorska, za prvej Československej republiky a cestujú aj dnes, za Slovenskej republiky. EU ale umožnila ďaleko vyššiu mobilitu slovenských študentov a hlavne im umožnila jednoduchšie študovať na prestížnych zahraničných univerzitách. Školné pre občanov EÚ je na európskych univerzitách oveľa nižšie ako pre obyvateľov žijúcich mimo EÚ. Zároveň sa ďaleko jednoduchšie dajú získať študentské pôžičky. Ak by sme to mali vyjadriť číslami, tak zatiaľ čo v roku 2002 študovalo v zahraničí približne 11.000 slovenských študentov, v roku 2012, 8 rokov po vstupe Slovenska do EÚ, to bolo už 36.000. Ich počet sa viac ako strojnásobil. Tento trend ma dokonca rastúcu tendenciu a už teraz podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) Slovensko patrí medzi top 3 krajiny v percentuálnom podiely v zahraničí študujúcich študentov na celkový počet študentov danej krajiny. Táto tendencia slovenských študentov ísť študovať do zahraničia zároveň ale spôsobuje, že slovenské vysoké školstvo prichádza o študentov, a je rôznymi štatistikami a výskumami potvrdené, že dokonca o najkvalitnejších študentov. Aj toto ale treba brať pozitívne, a treba sa poďakovať, že nášmu školstvu bolo nastavené zrkadlo, v ktorom je zreteľne rozpoznateľná jeho kondícia. Ako najjednoduchší príklad, prečo jednotlivé krajiny EU resp. celkovo OECD, predbiehajú Slovensko na poli vzdelávania, možno uviesť percentá z HDP určené na vzdelávanie. Aktuálne je to 4%, čo je podpriemer EU (5%), aj podpriemer OECD (5,58%). Je to ale podstatne viac ako v roku 2015, kedy to bolo 2,6%. Pozitívna zmena.

Vplyv EU na školstvo teda treba brať pozitívne. Najmä z dlhodobého hľadiska. Naše členstvo v EÚ síce na jednej strane spôsobilo odliv kvalitných študentov do zahraničia, na druhej strane naštartovalo zmeny v našom školstve. Prinútilo školy hľadať riešenia. Aktuálne je aj u nás narastajúci trend zahraničných študentov, ktorí z celkového počtu tvoria nezanedbateľných 8%. Nechcem ale aby spojenie „odliv kvalitných slovenských študentov do zahraničia“ pôsobil negatívne. Práve naopak. Sú to ľudia, na ktorých treba byť hrdý. Každoročne sa umiestňujú na svojich univerzitách na popredných miestach. A čo je dôležitejšie? Väčšina z nich sa plánuje vrátiť po štúdiu alebo v blízkej profesijnej budúcnosti domov.

Lebo DOMA DOBRE.