voľby do EP 2019

Zoltán Bíró: vytvárajme zisk pre všetkých, nie len pre seba

Napriek tomu, že za čias ministerky Tomanovej sa v roku 2008 spustenie ôsmych sociálnych podnikov spájalo skôr so škandálmi ako úžitkom (dnes už ani jeden nefunguje), sociálne podnikanie nemusí byť len ďalším podnikateľským tunelom. Táto užitočná a spoločensky prospešná forma podnikania je rozšírená v rôznych formách po celej Európe a sú krajiny, kde naozaj funguje.

Vďaka sociálnym podnikom, teda podnikom primárne zameraným na sociálne ciele, sú zamestnávaní ľudia zo znevýhodnených skupín, či marginalizovaných oblastí. Nie je to treba vymýšľať odznova, príklady dobrej praxe existujú.

V rámci EÚ sociálna ekonomika zamestnáva približne 6,5 % všetkých obyvateľov, čo znamená že 10 % všetkých existujúcich podnikov sú sociálne podniky. Najnovší trend však vraví, že v dnešnej dobe má každý štvrtý nový založený podnik charakter sociálnej ekonomiky. Náš sociálny systém je v dnešnej direktívnej podobe, ako ho riadi štát, nepostačujúci a problémov, ktoré treba riešiť, je viac než dosť. Do Európy môžeme mnohé priniesť, môžeme sa v nej však aj učiť, prípadne spoločnými silami presadiť na úrovni EU zlepšenie podmienok pre sociálne podnikanie, ktoré pomôže riešiť mnohé závažné problémy na Slovensku.

Jedným z tých najzásadnejších je určite dlhodobá nezamestnanosť. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi, v súčasnosti by sme na medzitrhu mali zaškolených niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. Dnes máme skoro 100 tisíc ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo pod paľbou ekonómov, sociológov, či mimovládnych organizácií, ktoré na problém hlasno upozorňovali (v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme dokonca písali aj študenti v bakalárskych prácach!).

Verím, že jedným z nástrojov, o ktoré sa môžeme v európskom priestore oprieť, sú práve sociálne podniky. Ich zmysluplná implementácia do trhu práce by priniesla v krátkom čase dobré výsledky (len zákon tu však nestačí, treba ísť ďalej). Riešenie dlhodobej nezamestnanosti by malo začať v regiónoch, ľuďom treba ponúknuť kvalifikáciu, vďaka ktorej nájdu prácu lokálne a nebudú za ňou cestovať, nech rodiny zostanú pokope. Má zmysel podporovať inovátorov na regionálnej úrovni, podporiť iniciatívu, nápady, ktoré v regiónoch sú, ľudia často sami vedia, čo chcú a potrebujú.

Našou hlavnou témou vo voľbách do europarlamentu sú potraviny a poľnohospodárstvo, nie len preto, že strana DOMA DOBRE sa venuje poľnohospodárstvu, ale preto, že EÚ nám dáva príležitosť podporiť naše regióny v oblasti, ktorá im je blízka a vlastná odjakživa – Slovensko je poľnohospodárska krajina s obyvateľstvom žijúcim prevažne na vidieku. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo opäť sebestačným, ba čo viac dokázalo by konkurovať kvalitou aj v zahraničí. Aj v tejto oblasti sa dajú využiť nástroje sociálneho podnikania.

Uchádzame sa o vaše hlasy, pretože veríme, že aj pomocou európskych nástrojov si vieme tu doma pomôcť. Vieme vytvárať pracovné miesta, poskytovať sociálne služby, združovať jednotlivcov, rodiny a iné prirodzené skupiny pre dobro spoločnosti. Vráťme pocit potrebnosti všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnostnú príslušnosť. Netvorme zisk len pre seba, ale tvorme ho pre nás všetkých. Aby sa všetci ľudia mali DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: za slovenské poľnohospodárstvo v Európskom parlamente

Priatelia, pozrite si môj komentár k aktuálnemu vývoju rokovania poslancov Európskeho parlamentu o zmenách Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú. Tieto rokovania a ich výsledky majú aj svoje pozitívne aj negatívne stránky. No v Európskom parlamente sa stále za slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá kto postaviť. Príďťe prosím 25. mája voliť,

má to zmysel.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Zoltán Ďurčík: vplyv nášho členstva v EÚ na školstvo je pozitívny

Čo Vás prvé napadne, keď si položíte otázku, ako Európska únia a hlavne členstvo Slovenska v nej ovplyvňuje vzdelávanie na Slovensku? Či vôbec, a keď už, či pozitívne respektíve negatívne?

Najjednoduchšia odpoveď, ktorú by vyslovila väčšina opýtaných, je samozrejme „Áno“. A samozrejme je to aj správna odpoveď. Európska únia priamo nezasahuje do nastavení vzdelávacích systémov krajín EU a túto zodpovednosť necháva na jednotlivých krajinách. Snaží sa však uľahčiť komunikáciu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, či už napríklad prostredníctvom informačnej siete Eurydice, ktorá zbiera a udržiava informácie o vzdelávacích systémoch štátov EU, alebo rôznych vzdelávacích programov, ako napríklad Erazmus+, ktorými sa snaží podporovať spoluprácu a mobilitu študentov.

EU najviac ovplyvnila vzdelávanie na Slovensku tým, že umožnila mobilitu študentov (schválne nepoužijem démonizované slovo migrácia). Niekto by mohol namietať, že mobilita študentov nie je nič nové. A mal by pravdu. Študenti cestovali za vzdelaním od vzniku vzdelávacích inštitúcii. Keď to prenesieme do našej geografickej polohy, študenti cestovali za Rakúsko-Uhorska, za prvej Československej republiky a cestujú aj dnes, za Slovenskej republiky. EU ale umožnila ďaleko vyššiu mobilitu slovenských študentov a hlavne im umožnila jednoduchšie študovať na prestížnych zahraničných univerzitách. Školné pre občanov EÚ je na európskych univerzitách oveľa nižšie ako pre obyvateľov žijúcich mimo EÚ. Zároveň sa ďaleko jednoduchšie dajú získať študentské pôžičky. Ak by sme to mali vyjadriť číslami, tak zatiaľ čo v roku 2002 študovalo v zahraničí približne 11.000 slovenských študentov, v roku 2012, 8 rokov po vstupe Slovenska do EÚ, to bolo už 36.000. Ich počet sa viac ako strojnásobil. Tento trend ma dokonca rastúcu tendenciu a už teraz podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) Slovensko patrí medzi top 3 krajiny v percentuálnom podiely v zahraničí študujúcich študentov na celkový počet študentov danej krajiny. Táto tendencia slovenských študentov ísť študovať do zahraničia zároveň ale spôsobuje, že slovenské vysoké školstvo prichádza o študentov, a je rôznymi štatistikami a výskumami potvrdené, že dokonca o najkvalitnejších študentov. Aj toto ale treba brať pozitívne, a treba sa poďakovať, že nášmu školstvu bolo nastavené zrkadlo, v ktorom je zreteľne rozpoznateľná jeho kondícia. Ako najjednoduchší príklad, prečo jednotlivé krajiny EU resp. celkovo OECD, predbiehajú Slovensko na poli vzdelávania, možno uviesť percentá z HDP určené na vzdelávanie. Aktuálne je to 4%, čo je podpriemer EU (5%), aj podpriemer OECD (5,58%). Je to ale podstatne viac ako v roku 2015, kedy to bolo 2,6%. Pozitívna zmena.

Vplyv EU na školstvo teda treba brať pozitívne. Najmä z dlhodobého hľadiska. Naše členstvo v EÚ síce na jednej strane spôsobilo odliv kvalitných študentov do zahraničia, na druhej strane naštartovalo zmeny v našom školstve. Prinútilo školy hľadať riešenia. Aktuálne je aj u nás narastajúci trend zahraničných študentov, ktorí z celkového počtu tvoria nezanedbateľných 8%. Nechcem ale aby spojenie „odliv kvalitných slovenských študentov do zahraničia“ pôsobil negatívne. Práve naopak. Sú to ľudia, na ktorých treba byť hrdý. Každoročne sa umiestňujú na svojich univerzitách na popredných miestach. A čo je dôležitejšie? Väčšina z nich sa plánuje vrátiť po štúdiu alebo v blízkej profesijnej budúcnosti domov.

Lebo DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: veľmi ma hnevajú nekalé obchodné praktiky

Viete, čo ma veľmi hnevá? Hnevá to pravdepodobne aj vás. Je to rozdielny prístup výrobcov potravín a iných tovarov voči obyvateľom Slovenska v porovnaní napríklad s obyvateľmi západnej Európy. A pritom sa problém nekalých obchodných praktík a dvojakej kvality potravín a výrobkov dá riešiť. Na pôde Európskej únie, napríklad aj z pozície poslancov Európskeho parlamentu.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Špuntová: na Slovensku vždy boli aktívne komunity

Komunity ako také fungovali v minulosti a stále naberajú na dôležitosti. Každý človek potrebuje okrem rodiny niekam patriť, potrebuje pochopenie, pomoc, útechu.

Ja osobne poznám činnosť Organizácie muskulárnych dystrofikov, ktorá poskytuje ľudské zázemie aj odbornú pomoc, snaží sa  zmierniť dôsledky rozsiahleho a veľmi vážneho telesného postihnutia. Ľudia, ktorí sa v tejto komunite združujú, presadzujú práva a potreby osôb s nervovosvalovými ochoreniami v spoločnosti v oblasti vzdelávania,  zamestnávania, kompenzácií, zdravotnej starostlivosti, bývania, dopravy. Organizujú letné tábory, súťaže. Vydávajú časopis. Pomáhajú nie len chorým ale aj ich rodinám. Dodávajú ľuďom energiu, nádej a radosť.

Jedným zo spôsobov kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia, ktorý umožňuje človeku s postihnutím viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti je osobná asistencia. V tejto oblasti je okrem iného potrebné aby štát zabezpečil voľnosť vybrať si ako osobného asistenta kohokoľvek, vrátane členov rodiny bez časového obmedzenia pre blízku osobu. Štátny finančný príspevok musí byť individuálnou dávkou nezávislou na rodinnom stave, musí byť konkurencieschopný platom. Úlohou legislatívy je zaistiť, aby boli osobní asistenti dosiahnuteľní prostredníctvom rôznych služieb osobnej asistencie.

Európska únia v tejto oblasti poskytuje finančné prostriedky na projekty a konferencie zamerané na výskum, diagnostiku, liečenie, implementáciu štandardov starostlivosti a tvorbu referenčných centier. Centrá starostlivosti pre pacientov so svalovým ochorením fungujú vo viacerých krajinách Európy, napriek tomu mnoho pacientov nemá prístup k liečbe založenej na najnovších poznatkoch a odporúčaniach. A samozrejme, veľký význam má aj včasná diagnóza týchto ochorení, čo na Slovensku, bohužiaľ, pokrivkáva.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Fabová: v Európe si zaslúžime rovnocenný prístup

Žijeme v čase, kedy Európska únia postupne stráca svoje postavenie a stráca dôveru ľudí. Preto sú voľby do Európskeho parlamentu pre ľudí nezaujímavé a mnohí ich pokladajú za zbytočné. Do Bruselu je ďaleko a spojenie medzi europoslancom a voličom nefunguje tak, ako by malo. Mnohí občania cítia, že naša krajina nie je pre úniu zaujímavá. Chcem zastupovať našu krajinu a záujmy jej občanov, hľadať riešenia v ich prospech, a nie hájiť ideologické záujmy frakcií Európskeho parlamentu.

Chcem posilniť postavenie mladých ľudí, dôchodcov, podnikateľov, skrátka všetkých  občanov. Mladí ľudia musia mať svoje slovo pri ďalšom vývoji a vytváraní politiky EÚ, sú to práve oni, ktorí bojujú so zložitou situáciou v bytovej a sociálnej oblasti, a sú to oni, ktorí sú finančne najviac ohrození a znevýhodnení pri zakladaní rodín.

Nedostatok bytov a prísne podmienky pre čerpanie úverov sú veľkým problémom. V bytovej politike sme na chvoste hodnotenia EÚ. V spoločných domácnostiach s rodičmi žijú na Slovensku mladí ľudia oveľa dlhšie ako v iných európskych krajinách. Slušné bývanie za prijateľnú cenu, to je ich základná potreba, no jej naplnenie je problém. Všetky krajiny EÚ majú vypracované programy pre zlepšenie dostupnosti bývania. No obyvatelia Slovenska musia čeliť veľkému úverovému zaťaženiu pri jeho získavaní, čo pri strate zamestnania alebo iných komplikovaných životných okolnostiach často vedie k strate bývania. Záleží mi na vytvorení nového programu na podporu bývania v kompetencii únie a chcem sa zasadzovať o posilnenie dostupného nájomného bývania, ktoré je v mnohých krajinách únie bežnou a zmysluplnou praxou. Súvisí s tým aj odchod mladých ľudí do zahraničia, ktorý ovplyvňujú nízke mzdy, nedostatok dobrých pracovných príležitostí či, aj v porovnaní s inými členskými štátmi, neadekvátne finančné ohodnotenie ich práce.

Za základ verejnej európskej politiky považujem dostupné bývanie pre mladých, témy súvisiace s mladými rodinami, sociálne a zdravotne hendikepovanými, no rovnako sa chcem zaoberať dôstojným životom pre dôchodcov, kvalitným zamestnaním a trhom práce a rovnosťou príležitostí.

Slovensko sa môže rozvíjať. Žije tu veľa múdrych a šikovných ľudí, ktorí si zaslúžia slušný život a dobre platenú prácu. Naše regióny majú obrovský historický, prírodný a kultúrny potenciál. Obyvatelia Slovenska si v Európe zaslúžia rovnocenný prístup.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Zuzana Valocká: nebojme sa aktívnych ľudí, nebojme sa participatívneho rozpočtu

V komunitách slovenského vidieka sa väčšinou angažujú starší ľudia. Naši rodičia vďaka komunitnému spolužitiu – hoci ho takto nenazývali – postavili svojpomocne domy, škôlky, školy, telocvične či vybudovali a zrevitalizovali parky v mnohých obciach. Zdalo by sa možno, že v porovnaní so seniormi sú dnes mladí ľudia skôr obeťami modernej spoločnosti, než jej aktívnymi tvorcami, jej hybnou energiou. No nie je to pravda. Mladí ľudia majú čo ponúknuť. Majú svoju jedinečnú perspektívu aj vlastné životné skúsenosti, ktoré sa môžu odlišovať od skúseností sveta starších. Sú to práve mladí ľudia, ktorí budú žiť s následkami svojich rozhodnutí, a ktoré dnes, častokrát aj bez ich účasti, rozhodujú o charaktere verejného priestoru.

Mladí ľudia majú svoje práva a musia mať aj reálny vplyv na to, aby verejný priestor odrážal ich potreby a záujmy. Akonáhle dostanú reálnu možnosť ovplyvňovať verejné dianie, mnohé sa zmení k lepšiemu.

Jedinečný a stále málo využívaný nástroj je v tomto zmysle participatívny rozpočet, ktorý je súčasťou európskej dotačnej schémy. Možno o ňom zjednodušenie povedať, že je to mechanizmus, prostredníctvom ktorého dostáva každý individuálny človek, každý jednotlivec, občan, predstaviteľ verejnosti, ktorý má záujem podieľať sa na rozvoji komunity, možnosť priamo a bez zbytočnej byrokracie vstúpiť a zasiahnuť do života svojej komunity. Prostredníctvom participatívneho rozpočtu môže vstúpiť do verejného rozpočtového priestoru s vlastnými potrebami, požiadavkami, predstavami a napokon aj projektami. O tom, ktoré projekty sa nakoniec zrealizujú, rozhodnú na verejných zvažovaniach samotní vybraní aktívni členovia jednotlivých komunít. Participatívny rozpočet ponúka príležitosti pre všetkých, ktorí majú záujem sa zúčastňovať na aktívnom budovaní svojej komunity. Nebojme sa ho!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: zákony EÚ tvoria aj ľudia zo Slovenska

Európsky parlament schvaľuje legislatívu, ktorá ovplyvňuje životy nás všetkých. Prevažnú väčšinu právnych predpisov Európskej únie schvaľujú spoločne Európsky parlament a Rada Európskej únie. Tieto inštitúcie sa delia o právomoci aj v oblasti rozpočtu.

Európsky parlament je jediným orgánom EÚ, ktorý je tvorený priamo volenými poslancami (zástupcami) členských štátov, teda aj Slovenska. V súčasnosti ich je celkom 751, z toho 13 zo Slovenska (no po májových voľbách do Európskeho parlamentu bude Slovensko zastupovať 14 poslancov). Poslanci spolu zastupujú viac ako 500 miliónov obyvateľov únie. Rada Európskej únie zastupuje vlády jednotlivých členských krajín. Jej zasadnutí sa zúčastňujú ministri národných vlád z 28 krajín. O predsedníctvo Rady sa členské štáty delia na základe rotačného systému – teda striedajú sa tak, aby Rade v istom období predsedala každá členská krajina. Slovenská republika svoje historicky prvé predsedníctvo v Rade Európskej únie vykonávala v druhom polroku 2016 – od 1. júla do 31. decembra 2016.

Ako to vlastne funguje?

Na začiatku celého procesu je inštitúcia nazvaná Európska komisia (EK), ktorá predkladá na schválenie návrhy zákonov Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Obe inštitúcie majú rovnaké právomoci a prevažnú väčšinu právnych predpisov prijímajú spoločne. Ročne prechádzajú takýmto schvaľovacím procesom desiatky až stovky právnych predpisov z rôznych oblastí nášho života, akými sú zamestnanosť a sociálne veci, energetika, doprava, poľnohospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť, výskum a mnoho ďalších.

Poslanci EP a národní ministri majú právo predkladať pripomienky a pozmeňovacie návrhy k jednotlivým legislatívnym návrhom Európskej Komisie. Tie preto v oboch inštitúciách prechádzajú zmenami. Ak sa obe inštitúcie následne dohodnú na zmenách legislatívneho návrhu predloženého komisii, navrhovaný právny predpis sa prijme. Ak nie, legislatívny proces pokračuje v ďalšom kroku, tzv. druhom čítaní. Ak nedôjde k dosiahnutiu dohody ani potom, právny akt sa neprijme.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Nejdeme sa do Európy učiť, ideme zápasiť za to dobré, čo doma máme

Lídrom kandidátky DOMA DOBRE do Európskeho parlamentu je Štefan Adam. Štefan Adam je človek skúsený a znalý fungovania Európskej únie a jej orgánov, pretože v nej úspešne pôsobil a spolu s tímom zainteresovaných ľudí sa podieľal na presadení smernice o nekalých obchodných praktikách (ktorá rieši mimo iných aj problém dvojakej kvality potravín). Štefan Adam je poľnohospodársky expert, znalý nie len prostredia EU, ale aj našich slovenských pomerov a problémov. Na Slovensku pôsobil na mnohých funkciách v pôdohospodárskej samospráve aj ako štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva.

Len nedávno sme na Slovensku oslavovali veľký úspech, podarilo sa poukázať na problematiku dvojakej kvality potravín, a v náväznosti na to vydala Európska komisia návrh smernice o nekalých praktikách. Dvojaká kvalita potravín nebola témou, ktorá by zaujímala západné krajiny, teda kľúčových hráčov únie, museli sme si pozornosť vybojovať. A nie len pozornosť, ale aj pochopenie a zhodu na tom, že tento problém je nutné vyriešiť. Nič z toho nešlo ľahko a v mnohom sa na úspešnom presadení riešenia podieľal práve Štefan Adam, vtedajší zástupca agorezortu na Stálom zastúpení SR pri EU. Jeho ďalšie pôsobenie v Európskom parlamente je preto logickým a pre slovenské poľnohospodárstvo aj potravinárstvo a lesníctvo veľmi dôležitým krokom. Málokto je dnes viac spôsobilý zastupovať naše záujmy v Európskom parlamente.

Slovensko potrebuje v EP skúseného a znalého človeka, ktorý sa nebude prvé dva roky obzerať a učiť. Potrebujeme niekoho, kto je reálne schopný presadiť naše záujmy, záujmy našich obyvateľov. Byť poslancom v EP nie je žiadna formálna, či reprezentatívna funkcia. Je to príležitosť zabojovať za naše témy – pôdohospodárstvo, potraviny a práva ľudí na Slovensku!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Na voľbách do Európskeho parlamentu záleží!

Rozhodnutím, kto bude reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente, spoluvytvárame jej tvár na najbližších 5 rokov. Či bude Európska únia funkčnou inštitúciou, ktorá rieši skutočné potreby obyvateľov členských štátov (napríklad pôdohospodárov na Slovensku, alebo ochranu spotrebiteľov), alebo sa bude sústreďovať sama na seba, na zápas s vlastnými vnútornými pnutiami.

Nachádzame sa v zložitej situácii, z ktorej ťažia protisystémové, nacionalistické a extrémistické strany. Ich snahou nie je zmysluplne riešiť problémy, nehľadajú konkrétne spôsoby ako zlepšovať život obyvateľov Európskej únie, ale šíria nenávistné heslá, pocit neistoty a rozbíjajú Európu zvnútra. Zástupcovia takýchto strán neprispejú k efektívnemu fungovaniu Európskej únie. Ich cieľom je ničiť, nie vytvárať. Preto je dôležité, aby obyvatelia členských krajín do Európskeho parlamentu zvolili takých zástupcov, ktorí chápu, že Slovensko je zodpovedným členom EÚ a našou úlohou nie je ju rozkladať, ale využívať jej nástroje v prospech nás všetkých.

Štefan Adam, poľnohospodársky expert a kandidát na poslanca Európskeho parlamentu

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Stanislav Irsák nominovaný na sudcu Ústavného súdu

Milí priatelia, podporovatelia a návštevníci, strana DOMA DOBRE stiahla z eurokandidátky nominanta na post ústavného sudcu JUDr. Stanislava Irsáka.

Slovenská advokátska komora navrhla JUDr. Stanislava Irsáka za kandidáta na post sudcu Ústavného súdu SR. „Túto nomináciu vnímame ako ocenenie odborných a morálnych kvalít p. Stanislava Irsáka. Ústavný súd patrí k nosným pilierom demokracie, preto sme sa po vzájomnej dohode s kandidátom rozhodli stiahnuť ho z kandidátnej listiny pre voľby do Európskeho parlamentu“ povedal predseda strany DOMA DOBRE Vladimír Chovan. Na kandidátnej listine mal p. Irsák poradové číslo 8.

„Vytvorili sme mu tak priestor, aby sa mohol nerušene a naplno venovať svojej nominácii. Chceme veriť, že s úctou k orgánu na kontrolu ústavnosti budú k opakovanej voľbe zodpovedne pristupovať aj poslanci Národnej rady SR, najmä vládnej koalície, a vyberú prezidentovi SR všetkých 18 kandidátov na výkon funkcie sudcov ÚS SR. Je ich základnou povinnosťou zabezpečiť plnú funkčnosť tohto ústavného orgánu nášho štátu“ dodal V. Chovan.

Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Do Európy, za to dobré, čo doma máme

Slovensko je členským štátom Európskej únie už 15 rokov. Za ten čas sme však iba málo využili šancu sebavedomo ovplyvňovať jej smerovanie. Európa stojí na prahu veľkej civilizačnej zmeny, ktorá sa nás bezprostredne dotýka. Pýtame sa, ako chrániť záujmy obyvateľov pred silou korporácií, bezpečnostnými hrozbami, prudkým rozvojom technológií alebo globálnou ekologickou výzvou? Ako zmenšiť rozdiely medzi západnou a východnou Európou? Záujem o európske témy na Slovensku nie je veľký. Chceme sa však pokúsiť ukázať vám, že voľby, ktoré nás čakajú 25. mája 2019, môžu zásadne ovplyvniť kvalitu života obyvateľov Slovenska.

Posted by DOMA DOBRE in podujatia