regionálny rozvoj

Štefan Adam pre Roľnícke noviny: „O nás bez nás“? Už nie!

Jednotkou na kandidátnej listine strany DOMA DOBRE je nezávislý kandidát Ing. Štefan Adam. A tak sme ho vyspovedali.

Máte skúsenosti z činnosti štátnej správy aj samosprávy. Pôsobili ste na Ministerstve pôdohospodárstva ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva aj ako štátny tajomník. Vyskúšali ste si aj robotu v samosprávne SPPK ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb. Nejaký čas ste strávili aj v Bruseli ako prvý tajomník v Stálom zastúpení SR pri EÚ a z pozície riaditeľa VÚEPP kandidujete na poslanca Európskeho parlamentu. Čo vás k tomu vedie?

Je veľmi dôležité, aby Slovensko malo svoje priame zastúpenie pri vytváraní nových pravidiel pre ďalšie smerovanie Európskej únie. Európsky parlament (EP) hrá v týchto procesoch nezastupiteľnú úlohu.

Keďže celý život pracujem v poľnohospodárstve, v prípade môjho zvolenia za poslanca EP chcem pracovať vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Skúsenosti nadobudnuté v štátnej správe, samospráve aj výskume chcem využiť na obhajobu a presadzovanie záujmov slovenských poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov. Už dve volebné obdobia nemalo Slovensko zástupcu vo výbore. Bez neho zaznievajú na pôde výboru oprávnené požiadavky našich pôdohospodárov iba sprostredkovane a v prospech Slovenska sa dá presadiť len veľmi málo, alebo takmer nič. A vôbec, prečo by nemeckí, francúzski, či rakúski europoslanci mali hájiť záujmy Slovenska?

Pochádzam z vidieka, ktorého nedeliteľnou súčasťou je poľnohospodárstvo. Po zvolení za europoslanca chcem obhajovať aj  oprávnené požiadavky ľudí žijúcich na vidieku. U nás sú regióny a vidiek dlhodobo na okraji záujmu, a to aj napriek tomu, že Slovensko je svojim charakterom vidieckou krajinou, a dokonca aj podľa kritérií EÚ žije 88% jeho obyvateľov vo vidieckych a prevažne vidieckych regiónoch. Nemôžeme si viac dovoliť prehliadať záujmy poľnohospodárov, či obyvateľov žijúcich mimo veľkých miest.

Slovenskí poľnohospodári prakticky od nášho vstupu do Európskej únie volajú po zrovnoprávnení podmienok s kolegami iných krajín. Najmä s tými, ktoré majú k dispozícii staré krajiny únie. Myslíte si, že môžete svojim pričinením upokojiť ich túžby?

O zrovnoprávnení podmienok je možné hovoriť z viacerých uhlov pohľadu. Možno diskutovať napríklad o výške štátnej pomoci v jednotlivých členských štátoch EÚ, ale zrejme  máte na mysli priame platby, ktoré sú jedným z ústredných prvkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. K ich vyrovnaniu medzi starými a novými členskými krajinami EÚ malo dôjsť už v tomto programovom období 2014-2020. Nestalo sa tak.

Teraz sa však otvára nová kapitola spoločnej poľnohospodárskej politiky. Intenzívne sa rokuje o legislatívnej podobe budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie 2021-2027 a zároveň aj o Viacročnom finančnom rámci EÚ (rozpočte EÚ na obdobie 2021-2027). Existuje preto priestor aj na otvorenie legitímnej otázky ohľadom zrovnoprávnenia podmienok medzi starými a novými členskými krajinami. Rokovací priestor nám znenazdajky začali vytvárať doposiaľ dve najsilnejšie frakcie Európskeho parlamentu (EP), ľudovci a socialisti. Tí začali vysielať pred voľbami do EP signály, že súčasný návrh SPP je potrebné prepracovať. Navyše začali hovoriť aj o potrebe prijatia dlhodobej vízie pre poľnohospodárstvo EÚ. Taký, aby sa nemusela každých 7 rokov meniť poľnohospodárska politika Únie. S veľkou pravdepodobnosťou novozvolení poslanci EP odmietnu správu, ktorú schválil v apríli predchádzajúci Výbor pre poľnohospodárstvo (COMAGRI). Platí totiž, že  pokiaľ nie je dorokované všetko, nie je dorokované nič. Ak budem mať možnosť na základe výsledku volieb do EP stať sa členom Výboru pre poľnohospodárstvo, budem jednoznačne presadzovať čo najrýchlejšie vyrovnanie agrárnych podpôr medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Z pohľadu celkového rozpočtu EÚ vo výške viac ako 1 279 mld. eur sú na vyrovnanie potrebné necelé štyri tisíciny percenta!

Môže sa to podariť? 

Aj za toho jedného vlastného poslanca by sme mali byť vďační, je to predsa len viac, ako vo výbore nemať nikoho. Ak ho mať nebudeme, bude to znova rozhodovanie o nás bez nás. Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby malo priame zastúpenie v tomto kľúčovom výbore Európskeho parlamentu, ktorý v rozhodujúcej miere v konečnom dôsledku ovplyvní postoje celej tejto inštitúcie. Slovensko tak na parlamentnej pôde získa priamy vplyv na finančné toky a pravidlá ich usmerňovania. Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje najväčšiu časť rozpočtových výdavkov Európskej únie. Je to 365 mld. eur (obdobie 2021-2027), z ktorých Slovensku prináleží 4,4 mld. eur. A to sú už významné finančné zdroje pre slovenské pôdohospodárstvo.

Váš záber by bol v EP najmä v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Ale sú to práve poľnohospodári, ktorí veľmi nedôverujú európskym rozhodnutiam. Možno preto, že doteraz sa považujú len za chudobných príbuzných. Ako chcete prispieť k tomu, aby nielen poľnohospodári a potravinári, ale všetci slovenskí občania dôverovali únii?

Najväčším problémom je to, že naši občania sa nestotožnili s Úniou. Platí to však aj všeobecne, my Európania vieme o sebe príliš málo. Ľudia z Laponska netušia, čím sa zaoberajú napríklad takí Sicílčania. Chýba nám pocit identity alebo európskej príslušnosti. EÚ potrebuje spoločné pravidlá pre všetkých. Sama v tom však zlyháva a nedokáže sa priblížiť k ľuďom v jednotlivých členských krajinách. Tento rozpor sa z krátkodobého hľadiska dá odstrániť iba priamou komunikáciou a stretávaním sa s ľuďmi. A vysvetľovaním. Treba poukazovať najmä na to, že Únia popri svojich negatívnych stránkach a problémoch, má aj svoje pozitíva. Z dlhodobejšieho hľadiska možno posilniť dôveru občanov v EÚ prostredníctvom vzdelávacieho systému. Európska únia nie je zlý projekt.

V prípade poľnohospodárstva platí, že detailné podmienky a pravidlá pre rozdeľovanie podpôr má na starosti EÚ. Ak  nastanú problémy stalo sa doslova módou vyhovárať sa na Brusel. To sa často deje aj vtedy, keď EÚ nemá s danými problémami nič spoločné. Aj preto chce teraz Európska komisia upraviť svoj prístup a plánuje preniesť väčšiu zodpovednosť na členské štáty. Budú mať možnosť navrhnúť programy vo svojich strategických plánoch, ktoré budú lepšie reagovať na problémy miestnych poľnohospodárov. Komisia bude následne iba dohliadať na to, aby boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu a zodpovedali celoúnijným prioritám. Každoročne bude hodnotiť ich plnenie s možnosťou uloženia primeranej sankcie. Implementácia zostane v našich rukách. Sami si teda budeme strojcami svojho šťastia.

Ako hodnotíte nastavenie či systém čerpania eurofondov v slovenskom  pôdohospodárstve?

Pozitívny efekt je nespochybniteľný. Finančné prostriedky, ktoré v uplynulých rokoch smerovali do poľnohospodárstva z programov SPP priniesli veľa pozitív.  Od modernizácie fariem, prílevu novej poľnohospodárskej techniky, či investícií do budov. Podporí to dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie na Slovensku. Mnohé opatrenia, často v synergickom efekte, viedli k zlepšeniu vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu. Implementované opatrenia mali výrazný pozitívny vplyv na zvrátenie poklesu biodiverzity, prispeli k zlepšeniu stavu lokalít s vysokou prírodnou hodnotou a biotopov na podporovaných plochách. Zlepšilo sa poskytovanie verejných statkov, zvýšila sa produkcia zeleniny aj živočíšnych produktov z ekologickej produkcie. Podpora priameho predaja umožnila diverzifikovať príjmy poľnohospodárov a znížiť tak riziko podnikania v poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo a zatrávnenie TTP mali najväčší dosah na obmedzenie hnojenia, pesticídov a erózie. Poľnohospodári podstatne znížili dusíkaté hnojivá na podporených plochách, pričom zmeny v obsahu dusičnanov v pôde mali následne pozitívny vplyv na zmeny úrovne dusičnanov v podzemných a povrchových vodách.

Obrovský problém však máme so systémom prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni. Chýba nám dohľad nad spravodlivým prerozdeľovaním dotácií, jasné následky, či postihy, ktoré by vyplývali z ich zneužívania. Pokiaľ nebudeme schopní dôsledne kontrolovať rozdeľovanie eurofondov, bude toto slovo naďalej vyvolávať negatívne reakcie.

V novom programovacom období chce Slovensko väčšiu slobodu pri rozhodovaní o využití dotácií – súhlasíte s väčšou flexibilitou v eurofondoch po roku 2020?

Určite áno. Národný štát má vždy lepší prehľad ako Únia o tom, ako a kam  potrebuje financie nasmerovať. Lepšie vie, aká je štruktúra poberateľov dotácií a  pozná ich potreby. Na druhej strane sa však práve štát nespráva spravodlivo pri ich rozdeľovaní. Nie je v moci Únie priamo rozdeľovať dotácie ich adresátom, no môže sa domáhať väčšej kontroly s ich nakladaním. Môže využívať systém vymáhania spravodlivého rozdeľovania dotácií.

Ako vidíte budúcnosť Európskej únie a miesto Slovenska v nej?

Rozhodne nepatrím medzi euroskeptikov. Som presvedčený, že Európska únia má predpoklady na to, aby súčasné problémy prekonala a stanovila si také vnútorné pravidlá, ktoré zabezpečia jej napredovanie. Myslím si, že Únia môže v konečnom dôsledku z tohto procesu vyjsť posilnená. Európa potrebuje ďalšiu integráciu v zahraničnej politike, diplomacii, obrane alebo riešení bezpečnostných otázok, a rovnako potrebuje ďalej pracovať na vyrovnávaní rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami, medzi svojimi staršími a novšími členmi.

Význam Slovenska v Únii sa nemeria iba jeho geografickou rozlohou, či počtom obyvateľov. Slovensko dokáže byť významným, sebavedomým a suverénnym členom Európy. Aby naši partneri vnímali Slovensko ako seberovného člena – musíme začať so zmenami doma. Rozvíjať fungovanie regiónov, domáce poľnohospodárstvo, vedu a výskum, vzdelávací systém a ostatné oblasti, v ktorých dnes za Európou zaostávame, no v ktorých môžeme dosahovať vynikajúce výsledky.

Načrime aj do iných tém, ktorým sa v prípade zvolenia za poslanca europarlamentu budete musieť tiež venovať. Aký je váš postoj k prerozdeľovaniu migrantov?

V otázke migrácie Spoločenstvo zjavne zlyhalo a táto otázka stále nie je vyriešená. Myslím si, že táto záležitosť bude hlavnou témou budúceho lídra EÚ aj členov novozvoleného EP. Únia si už takéto zlyhania nemôže dovoliť a ochranou svojich vonkajších hraníc musí celkom jednoznačne zamedziť nelegálnej migrácii. Tá má totiž v prevažnej miere ekonomický charakter a pokiaľ by k nej dochádzalo aj naďalej masovo, negatívne by to poznamenalo celú Európsku úniu. Najúčinnejšou prevenciou je prispievať k vytváraniu podmienok na zlepšenie života ľudí v krajinách, z ktorých ľudia vo veľkom prichádzajú do Európy. Aj preto sa stále častejšie na pôde EÚ začína hovoriť o tzv. Marshallovom pláne pre Afriku. Na takéto aktivity má podľa mňa Spoločenstvo dostatok možností a prostriedkov, len ich musí efektívne a cielene využívať.

Takmer 80 percent Slovákov si podľa nedávneho prieskumu myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny. Súhlasíte s myšlienkou budovania spoločnej európskej obrany?

Súhlasím, ale s podmienkou, že budovanie spoločnej európskej obrany sa nebude diať na úkor ďalšieho oslabovania objemu finančných prostriedkov určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Návrh Viacročného finančného rámca na roky 2021-2027 je koncipovaný týmto spôsobom. V percentuálnom vyjadrení by objem financií na SPP mal voči celkovému rozpočtu Spoločenstva klesnúť z 36,1% na 28,5%.

Myšlienka vytvorenia spoločnej európskej obrany nie je nová a má svoje racio. Únia musí začať viac prihliadať na to, aby systémy jednotlivých členských štátov boli navzájom kompatibilnejšie. Celý proces budovania európskej obrany tiež vnímam aj v kontexte zvýšenia vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ, aby sa nestali objektom geopolitických hier väčších štátov. Otázkou však potom zostáva ďalšia budúcnosť NATO, aby jeho existencia nebola akousi duplicitou prípadne vybudovaného systému spoločnej európskej obrany.

O podobe hospodárskych vzťahov so Spojenými štátmi, tradičným spojencom Európskej únie, sa v poslednom období intenzívne diskutuje. Aký je váš názor na obchodnú spoluprácu EÚ s USA?

Obojstranná hospodárska spolupráca je nevyhnutná, hoci nie bezproblémová. Či už ide o oceľ, automobily, alebo hoci aj poľnohospodárske a potravinárske výrobky. EÚ i USA majú svoje priority a záujmy, ktoré sa neraz ani zďaleka neprekrývajú. Súdiac z ostatného vývoja rokovaní medzi EÚ a USA, hľadá sa dohoda na niektorých kľúčových bodoch, avšak tieto rokovania nespejú k uzavretiu komplexnej obchodnej dohody typu TTIP II. EÚ na hrozbu zo strany USA ohľadom uvalenia represívnych ciel na dovoz európskych automobilov odpovedala zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu, ktorý vzrástol o 272 percent a dovozom sóje, ktorý vzrástol o 122 percent. Plní teda sľuby, ktoré dala Donaldovi Trumpovi. Ten sa snaží do pripravovanej dohody zahrnúť aj poľnohospodárske produkty, ale EÚ sa zatiaľ úspešne bráni.

Viaceré štáty, najmä zo západu, vyzývajú na ekonomickú opatrnosť vo vzťahu k Číne. V ktorých oblastiach vidíte potenciál rozvoja spolupráce a v ktorých možné úskalia?

Európa je pod obrovským globálnym tlakom. Svetové mocnosti, ako USA a Čína technologicky napredujú. Digitalizácia a umelá inteligencia ohrozujú EÚ stratou kontaktu. Iba mocná a vnútorne súdržná EÚ sa dokáže lepšie vyrovnať s obrovskými výzvami, ktoré predstavujú nové technológie a medzinárodná konkurencia. Stále viac európskych krajín sa zapája do projektu budovania hodvábnej cesty. Čínsky trh je zaujímavý pre celý svet, a teda aj pre Európsku úniu. Spolupráca s Čínou má svoje ekonomické výhody, no má aj veľa rizík. Treba ju vnímať ako významného obchodného partnera, no myslím si, že Čína by nemala získavať priestor v strategických odvetviach, akými sú napr. energetika, či informačné zdroje na území EÚ. Čínsky trh je určite zaujímavý aj pre naše potravinárske produkty, na ktorý už teraz vyvážame víno, mliečne produkty a niektoré ďalšie výrobky. Naopak pri dovoze potravín by sme mali klásť veľký dôraz na vystopovateľnosť produktov, teda vedieť, odkiaľ tieto výrobky pochádzajú, ako boli spracované, ako boli skladované. Sú to všetko atribúty, na ktoré kladieme v Európe vysoký dôraz. Pri dovozoch produktov z Číny je tiež potrebné prihliadať na to, či a ako bolo pri výrobe týchto produktov chránené životné prostredie. Čína je z tohto pohľadu ekologickou hrozbou, pretože výrazne znečisťuje rieky a je zároveň veľkým producentom skleníkových plynov.

 

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Jana Fabová: európske kultúrne cesty a rozvoj regiónov

Certifikácia Európskej kultúrnej trasy je významným nástrojom k získaniu finančných prostriedkov. Rozvoj regiónov má význam, je to kľúčová oblasť uplatnenia európskej dotačnej politiky pre členov EÚ na rozvoj regiónov a turistického ruchu.

Od roku 2010 som zakladajúcou členkou organizácie ENPP – European Network of Places of Peace). V jeho riadiacom orgáne pracujem ako dobrovoľníčka, kde ako členka OZ TREUM zastupujem Slovenskú republiku. Členmi našej asociácie sú mestá, regionálne samosprávy, univerzity a neziskový sektor z 9 krajín EÚ (Slovensko, Maďarsko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko).

V ENPP sme vytvorili projekt Európskej kultúrnej cesty a v roku 2016 prvýkrát podali žiadosť o certifikáciu tejto kultúrno-turistickej cesty na Európsky inštitút pre kultúrne trasy pri Rade Európy. V roku 2017 začal schvaľovací proces v talianskom meste Lucca. Celý proces podania žiadosti bol administratívne a odborne veľmi náročný, ale všetky požiadavky za Slovenskú republiku boli splnené a predložené. Hodnotenie vypracované dvoma odborníkmi bolo protichodné a skomplikovalo celý proces certifikácie. S týmto hodnotením sme neboli stotožnení, nakoľko sme splnili všetky ďalšie odporúčania. Priebeh procesu certifikácie som vnímala ako predpojatý zo strany hodnotiacej komisie. Náš riadiaci orgán sa obrátil na bývalého generálneho tajomníka UNESCO so žiadosťou o vypracovanie ďalšieho posudku podľa tých istých kritérií. Na jeho základe sme neboli z celého procesu vylúčení, ale presunutí do ďalšieho schvaľovacieho konania.

Som presvedčená, že subjektívne hodnotenia členov komisie nemajú miesto v hodnotiacom procese a že europoslanci dostatočne nepresadzujú záujmy krajín, ktoré reprezentujú. Slovenskí europoslanci, ktorých sme oslovili a poprosili o podporu, nám ani neodpovedali. Napriek tomu sme sa nevzdali a pracujeme ďalej, každý rok usporadúvame mierovú konferenciu v inej členskej krajine našej asociácie a dúfame, že tento rok sa nám celý certifikačný proces podarí.

Verím, že certifikácia Európskej kultúrnej cesty sa podarí, a tak otvorí priestor k zviditeľneniu našej krajiny a podpore cestovného ruchu a cestu k financiám potrebným na rozvoj regiónov. Podpora projektov by mala byť v záujme každej krajiny a jej poslancov a úradníkov na pôde Európskeho parlamentu, pretože práve tieto projekty prinášajú rozvoj a finančný prospech pre našich občanov. Naša krajina je dôkazom toho, že aj na malom priestore je veľa krás, ktoré si zaslúžia medzinárodnú prezentáciu a zviditeľnenie.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Rozhovor s Janou Fabovou kandidátkou do Európskeho parlamentu

Janka Fabová a Danica Birošová v krátkom videorozhovore o aktuálnych témach na Slovensku a v Európe.

Janka Fabová: „…všetci máme právo byť rovnocennými partnermi v rámci Európskej únie“ ….  „veľmi rada pomôžem zlepšiť život na Slovensku.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Zoltán Bíró: vytvárajme zisk pre všetkých, nie len pre seba

Napriek tomu, že za čias ministerky Tomanovej sa v roku 2008 spustenie ôsmych sociálnych podnikov spájalo skôr so škandálmi ako úžitkom (dnes už ani jeden nefunguje), sociálne podnikanie nemusí byť len ďalším podnikateľským tunelom. Táto užitočná a spoločensky prospešná forma podnikania je rozšírená v rôznych formách po celej Európe a sú krajiny, kde naozaj funguje.

Vďaka sociálnym podnikom, teda podnikom primárne zameraným na sociálne ciele, sú zamestnávaní ľudia zo znevýhodnených skupín, či marginalizovaných oblastí. Nie je to treba vymýšľať odznova, príklady dobrej praxe existujú.

V rámci EÚ sociálna ekonomika zamestnáva približne 6,5 % všetkých obyvateľov, čo znamená že 10 % všetkých existujúcich podnikov sú sociálne podniky. Najnovší trend však vraví, že v dnešnej dobe má každý štvrtý nový založený podnik charakter sociálnej ekonomiky. Náš sociálny systém je v dnešnej direktívnej podobe, ako ho riadi štát, nepostačujúci a problémov, ktoré treba riešiť, je viac než dosť. Do Európy môžeme mnohé priniesť, môžeme sa v nej však aj učiť, prípadne spoločnými silami presadiť na úrovni EU zlepšenie podmienok pre sociálne podnikanie, ktoré pomôže riešiť mnohé závažné problémy na Slovensku.

Jedným z tých najzásadnejších je určite dlhodobá nezamestnanosť. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi, v súčasnosti by sme na medzitrhu mali zaškolených niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. Dnes máme skoro 100 tisíc ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo pod paľbou ekonómov, sociológov, či mimovládnych organizácií, ktoré na problém hlasno upozorňovali (v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme dokonca písali aj študenti v bakalárskych prácach!).

Verím, že jedným z nástrojov, o ktoré sa môžeme v európskom priestore oprieť, sú práve sociálne podniky. Ich zmysluplná implementácia do trhu práce by priniesla v krátkom čase dobré výsledky (len zákon tu však nestačí, treba ísť ďalej). Riešenie dlhodobej nezamestnanosti by malo začať v regiónoch, ľuďom treba ponúknuť kvalifikáciu, vďaka ktorej nájdu prácu lokálne a nebudú za ňou cestovať, nech rodiny zostanú pokope. Má zmysel podporovať inovátorov na regionálnej úrovni, podporiť iniciatívu, nápady, ktoré v regiónoch sú, ľudia často sami vedia, čo chcú a potrebujú.

Našou hlavnou témou vo voľbách do europarlamentu sú potraviny a poľnohospodárstvo, nie len preto, že strana DOMA DOBRE sa venuje poľnohospodárstvu, ale preto, že EÚ nám dáva príležitosť podporiť naše regióny v oblasti, ktorá im je blízka a vlastná odjakživa – Slovensko je poľnohospodárska krajina s obyvateľstvom žijúcim prevažne na vidieku. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo opäť sebestačným, ba čo viac dokázalo by konkurovať kvalitou aj v zahraničí. Aj v tejto oblasti sa dajú využiť nástroje sociálneho podnikania.

Uchádzame sa o vaše hlasy, pretože veríme, že aj pomocou európskych nástrojov si vieme tu doma pomôcť. Vieme vytvárať pracovné miesta, poskytovať sociálne služby, združovať jednotlivcov, rodiny a iné prirodzené skupiny pre dobro spoločnosti. Vráťme pocit potrebnosti všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnostnú príslušnosť. Netvorme zisk len pre seba, ale tvorme ho pre nás všetkých. Aby sa všetci ľudia mali DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Andrea Záhradníková – Čaka chce žiť dôstojne

Ing. Andrea Záhradníková, kandidátka na poslankyňu v obci Čaka (Nitriansky kraj, okres Levice), viac ako desať rokov pôsobí v rozvoji vidieka. Je srdcom poľnohospodárka , je jej blízky program strany DOMA DOBRE a prijala miesto na jej kandidátnej listine.

Čaka chce žiť dôstojne

Martin Čulen, spoluzakladateľ Matice slovenskej svojho času povedal, že Čaka je milá slovenská dedinka, ktorá má čarokrásny kraj a dobrých ľudí. V 19. storočí pôsobil v obci ako farár. Odvtedy však uplynulo 150 rokov. Andrea Záhradníková súhlasí s tvrdením, že je to milá dedinka, ale výrazne starne a znižuje sa počet obyvateľov a vraví: „Mladí odchádzajú za robotou, v úpadku je škola aj škôlka, obci chýba denný stacionár alebo domov dôchodcov.“ Je presvedčená, že pomôcť seniorom prežiť starobu by mala obec. Podľa nej nastal čas oživiť obec po všetkých stránkach. „Pôsobím v rozvoji vidieka a poznám možnosti a výhody, ktoré súčasnosť prináša na vidiek. S nevôľou však sledujem, že len málo z týchto možností sa snaží využiť naša obec. Keď cestujem po Slovensku stretávam sa aj s menšími dedinkami, ale oveľa krajšími či vľúdnejšími k svojim obyvateľom. Práve to sú veci, ktoré ma ženú k tomu, aby som sa aj ja zapojila do diania a života v obci a nepozerala sa nečinne na to ako naša dedina upadá,“ vysvetľuje svoje pohnútky kandidovať na poslankyňu obecného zastupiteľstva Andrea Záhradníková. Je presvedčená, že ak mohli vybudovať bytovky okolité obce, má na to aj Čaka. Navyše, má dosť vlastných pozemkov, ktoré by sa mohli užitočne využiť. Sú aj cenovo prístupné. „Až tretina občanov sú seniori. Ako poslankyňa chcem prispieť k presadeniu zmien, ktoré by im uľahčili život,“ rozvíja svoje predstavy Andrea Záhradníková a dodáva: „Som poľnohospodárska, mám skúsenosti z projektovej činnosti a určite by som mohla zúročiť doterajšie skúsenosti aj pri vytváraní podnikateľských možností pre rozvoj vidieka.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Vanesa Šteinerová – Trnava s kvalitnými sociálnymi službami

Na primátorku kultúrneho a s hlbokými tradíciami pretkaného mesta Trnava kandiduje s podporou strany DOMA DOBRE aj nezávislá kandidátka PhDr. Vanesa Šteinerová. S komunálnou sférou prichádza do kontaktu v rámci svojho profesionálneho zamerania už takmer dve desaťročia, venuje sa totiž regionálnemu rozvoju.

Trnava s kvalitnými sociálnymi službami

Vanesa Šteinerová stála ako expert pri zostavovaní plánov sociálno-ekonomického rozvoja mesta, rozvoja cestovného ruchu aj iných rozvojových projektov či pri tvorbe regionálnej legislatívy. Doteraz externe spolupracuje s mestskými odborníkmi a vysvetľuje: „Mám nošu poznatkov a skúseností. Tie chcem zúročiť pri riadení mesta, v ktorom sa zabúda na obyčajného človeka. Nemožno sa na všetko pozerať len cez peniaze a majetky. Človek nie je druhoradý. Práve ľudia by mali byť viac v zornom oku primátora, poslancov. Všetkých, ktorí pôsobia v komunálnej politike.“

Jej predstava o riadení mesta vychádza z troch grošov – rozprávky Pavla Dobšinského. Tvrdí, že žijeme z jedného – to sú investície do oblasti školstva a dopravy. Jeden, tak ako v tej rozprávke, treba odovzdať potomkom – teda investovať do životného prostredia a jeden treba vrátiť tým, čo nás vychovali – teda do sociálnej oblasti. V tejto súvislosti Vanesa Šteinerová zdôrazňuje: „Sociálna oblasť je v Trnave poddimenzovaná. Chýbajú seniorské zariadenia, ktoré ak sa nezačnú okamžite budovať tak možno o 8 rokov budeme mať z dôchodcov bezdomovcov. Keďže nám pribúdajú dôchodcovia so špecifickými ochoreniami aj psychiatrickými problémami, potrebujeme aj špecializované seniorské zariadenia s určitou obmedzenou kapacitou.“

Rozhodla sa mať pod krídlami najmä slabých, chorých, unavených, ľudí v hraničných situáciách a deti. Podporu strany DOMA DOBRE prijala preto, lebo sa stotožnila s jej hlavnou myšlienkou – Vrátiť ľuďom krajinu, v ktorej žijú. Aby v nej mal človek pocit, že ho nikto neposúva na druhú koľaj len preto, že je starý alebo chorý. „Mesto je ako rodina,“ vraví Vanesa Šteinerová a dodáva: „Nie priority, ale potreby každého z jej členov sú na prvom mieste. A to by bolo mojou hybnou pákou pri riadení mesta.“ A verí, že sa to dá aj čestným predvolebným súbojom. Ale ako už na vlastnej koži pocítila, nediskriminovať kandidátov na post primátora nie je vlastné všetkým ľuďom zasahujúcim do kampane v najstaršom slovenskom meste.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre