poľnohospodárstvo

Štefan Adam pre Roľnícke noviny: „O nás bez nás“? Už nie!

Jednotkou na kandidátnej listine strany DOMA DOBRE je nezávislý kandidát Ing. Štefan Adam. A tak sme ho vyspovedali.

Máte skúsenosti z činnosti štátnej správy aj samosprávy. Pôsobili ste na Ministerstve pôdohospodárstva ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva aj ako štátny tajomník. Vyskúšali ste si aj robotu v samosprávne SPPK ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb. Nejaký čas ste strávili aj v Bruseli ako prvý tajomník v Stálom zastúpení SR pri EÚ a z pozície riaditeľa VÚEPP kandidujete na poslanca Európskeho parlamentu. Čo vás k tomu vedie?

Je veľmi dôležité, aby Slovensko malo svoje priame zastúpenie pri vytváraní nových pravidiel pre ďalšie smerovanie Európskej únie. Európsky parlament (EP) hrá v týchto procesoch nezastupiteľnú úlohu.

Keďže celý život pracujem v poľnohospodárstve, v prípade môjho zvolenia za poslanca EP chcem pracovať vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Skúsenosti nadobudnuté v štátnej správe, samospráve aj výskume chcem využiť na obhajobu a presadzovanie záujmov slovenských poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov. Už dve volebné obdobia nemalo Slovensko zástupcu vo výbore. Bez neho zaznievajú na pôde výboru oprávnené požiadavky našich pôdohospodárov iba sprostredkovane a v prospech Slovenska sa dá presadiť len veľmi málo, alebo takmer nič. A vôbec, prečo by nemeckí, francúzski, či rakúski europoslanci mali hájiť záujmy Slovenska?

Pochádzam z vidieka, ktorého nedeliteľnou súčasťou je poľnohospodárstvo. Po zvolení za europoslanca chcem obhajovať aj  oprávnené požiadavky ľudí žijúcich na vidieku. U nás sú regióny a vidiek dlhodobo na okraji záujmu, a to aj napriek tomu, že Slovensko je svojim charakterom vidieckou krajinou, a dokonca aj podľa kritérií EÚ žije 88% jeho obyvateľov vo vidieckych a prevažne vidieckych regiónoch. Nemôžeme si viac dovoliť prehliadať záujmy poľnohospodárov, či obyvateľov žijúcich mimo veľkých miest.

Slovenskí poľnohospodári prakticky od nášho vstupu do Európskej únie volajú po zrovnoprávnení podmienok s kolegami iných krajín. Najmä s tými, ktoré majú k dispozícii staré krajiny únie. Myslíte si, že môžete svojim pričinením upokojiť ich túžby?

O zrovnoprávnení podmienok je možné hovoriť z viacerých uhlov pohľadu. Možno diskutovať napríklad o výške štátnej pomoci v jednotlivých členských štátoch EÚ, ale zrejme  máte na mysli priame platby, ktoré sú jedným z ústredných prvkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. K ich vyrovnaniu medzi starými a novými členskými krajinami EÚ malo dôjsť už v tomto programovom období 2014-2020. Nestalo sa tak.

Teraz sa však otvára nová kapitola spoločnej poľnohospodárskej politiky. Intenzívne sa rokuje o legislatívnej podobe budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie 2021-2027 a zároveň aj o Viacročnom finančnom rámci EÚ (rozpočte EÚ na obdobie 2021-2027). Existuje preto priestor aj na otvorenie legitímnej otázky ohľadom zrovnoprávnenia podmienok medzi starými a novými členskými krajinami. Rokovací priestor nám znenazdajky začali vytvárať doposiaľ dve najsilnejšie frakcie Európskeho parlamentu (EP), ľudovci a socialisti. Tí začali vysielať pred voľbami do EP signály, že súčasný návrh SPP je potrebné prepracovať. Navyše začali hovoriť aj o potrebe prijatia dlhodobej vízie pre poľnohospodárstvo EÚ. Taký, aby sa nemusela každých 7 rokov meniť poľnohospodárska politika Únie. S veľkou pravdepodobnosťou novozvolení poslanci EP odmietnu správu, ktorú schválil v apríli predchádzajúci Výbor pre poľnohospodárstvo (COMAGRI). Platí totiž, že  pokiaľ nie je dorokované všetko, nie je dorokované nič. Ak budem mať možnosť na základe výsledku volieb do EP stať sa členom Výboru pre poľnohospodárstvo, budem jednoznačne presadzovať čo najrýchlejšie vyrovnanie agrárnych podpôr medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Z pohľadu celkového rozpočtu EÚ vo výške viac ako 1 279 mld. eur sú na vyrovnanie potrebné necelé štyri tisíciny percenta!

Môže sa to podariť? 

Aj za toho jedného vlastného poslanca by sme mali byť vďační, je to predsa len viac, ako vo výbore nemať nikoho. Ak ho mať nebudeme, bude to znova rozhodovanie o nás bez nás. Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby malo priame zastúpenie v tomto kľúčovom výbore Európskeho parlamentu, ktorý v rozhodujúcej miere v konečnom dôsledku ovplyvní postoje celej tejto inštitúcie. Slovensko tak na parlamentnej pôde získa priamy vplyv na finančné toky a pravidlá ich usmerňovania. Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje najväčšiu časť rozpočtových výdavkov Európskej únie. Je to 365 mld. eur (obdobie 2021-2027), z ktorých Slovensku prináleží 4,4 mld. eur. A to sú už významné finančné zdroje pre slovenské pôdohospodárstvo.

Váš záber by bol v EP najmä v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Ale sú to práve poľnohospodári, ktorí veľmi nedôverujú európskym rozhodnutiam. Možno preto, že doteraz sa považujú len za chudobných príbuzných. Ako chcete prispieť k tomu, aby nielen poľnohospodári a potravinári, ale všetci slovenskí občania dôverovali únii?

Najväčším problémom je to, že naši občania sa nestotožnili s Úniou. Platí to však aj všeobecne, my Európania vieme o sebe príliš málo. Ľudia z Laponska netušia, čím sa zaoberajú napríklad takí Sicílčania. Chýba nám pocit identity alebo európskej príslušnosti. EÚ potrebuje spoločné pravidlá pre všetkých. Sama v tom však zlyháva a nedokáže sa priblížiť k ľuďom v jednotlivých členských krajinách. Tento rozpor sa z krátkodobého hľadiska dá odstrániť iba priamou komunikáciou a stretávaním sa s ľuďmi. A vysvetľovaním. Treba poukazovať najmä na to, že Únia popri svojich negatívnych stránkach a problémoch, má aj svoje pozitíva. Z dlhodobejšieho hľadiska možno posilniť dôveru občanov v EÚ prostredníctvom vzdelávacieho systému. Európska únia nie je zlý projekt.

V prípade poľnohospodárstva platí, že detailné podmienky a pravidlá pre rozdeľovanie podpôr má na starosti EÚ. Ak  nastanú problémy stalo sa doslova módou vyhovárať sa na Brusel. To sa často deje aj vtedy, keď EÚ nemá s danými problémami nič spoločné. Aj preto chce teraz Európska komisia upraviť svoj prístup a plánuje preniesť väčšiu zodpovednosť na členské štáty. Budú mať možnosť navrhnúť programy vo svojich strategických plánoch, ktoré budú lepšie reagovať na problémy miestnych poľnohospodárov. Komisia bude následne iba dohliadať na to, aby boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu a zodpovedali celoúnijným prioritám. Každoročne bude hodnotiť ich plnenie s možnosťou uloženia primeranej sankcie. Implementácia zostane v našich rukách. Sami si teda budeme strojcami svojho šťastia.

Ako hodnotíte nastavenie či systém čerpania eurofondov v slovenskom  pôdohospodárstve?

Pozitívny efekt je nespochybniteľný. Finančné prostriedky, ktoré v uplynulých rokoch smerovali do poľnohospodárstva z programov SPP priniesli veľa pozitív.  Od modernizácie fariem, prílevu novej poľnohospodárskej techniky, či investícií do budov. Podporí to dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie na Slovensku. Mnohé opatrenia, často v synergickom efekte, viedli k zlepšeniu vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu. Implementované opatrenia mali výrazný pozitívny vplyv na zvrátenie poklesu biodiverzity, prispeli k zlepšeniu stavu lokalít s vysokou prírodnou hodnotou a biotopov na podporovaných plochách. Zlepšilo sa poskytovanie verejných statkov, zvýšila sa produkcia zeleniny aj živočíšnych produktov z ekologickej produkcie. Podpora priameho predaja umožnila diverzifikovať príjmy poľnohospodárov a znížiť tak riziko podnikania v poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo a zatrávnenie TTP mali najväčší dosah na obmedzenie hnojenia, pesticídov a erózie. Poľnohospodári podstatne znížili dusíkaté hnojivá na podporených plochách, pričom zmeny v obsahu dusičnanov v pôde mali následne pozitívny vplyv na zmeny úrovne dusičnanov v podzemných a povrchových vodách.

Obrovský problém však máme so systémom prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni. Chýba nám dohľad nad spravodlivým prerozdeľovaním dotácií, jasné následky, či postihy, ktoré by vyplývali z ich zneužívania. Pokiaľ nebudeme schopní dôsledne kontrolovať rozdeľovanie eurofondov, bude toto slovo naďalej vyvolávať negatívne reakcie.

V novom programovacom období chce Slovensko väčšiu slobodu pri rozhodovaní o využití dotácií – súhlasíte s väčšou flexibilitou v eurofondoch po roku 2020?

Určite áno. Národný štát má vždy lepší prehľad ako Únia o tom, ako a kam  potrebuje financie nasmerovať. Lepšie vie, aká je štruktúra poberateľov dotácií a  pozná ich potreby. Na druhej strane sa však práve štát nespráva spravodlivo pri ich rozdeľovaní. Nie je v moci Únie priamo rozdeľovať dotácie ich adresátom, no môže sa domáhať väčšej kontroly s ich nakladaním. Môže využívať systém vymáhania spravodlivého rozdeľovania dotácií.

Ako vidíte budúcnosť Európskej únie a miesto Slovenska v nej?

Rozhodne nepatrím medzi euroskeptikov. Som presvedčený, že Európska únia má predpoklady na to, aby súčasné problémy prekonala a stanovila si také vnútorné pravidlá, ktoré zabezpečia jej napredovanie. Myslím si, že Únia môže v konečnom dôsledku z tohto procesu vyjsť posilnená. Európa potrebuje ďalšiu integráciu v zahraničnej politike, diplomacii, obrane alebo riešení bezpečnostných otázok, a rovnako potrebuje ďalej pracovať na vyrovnávaní rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami, medzi svojimi staršími a novšími členmi.

Význam Slovenska v Únii sa nemeria iba jeho geografickou rozlohou, či počtom obyvateľov. Slovensko dokáže byť významným, sebavedomým a suverénnym členom Európy. Aby naši partneri vnímali Slovensko ako seberovného člena – musíme začať so zmenami doma. Rozvíjať fungovanie regiónov, domáce poľnohospodárstvo, vedu a výskum, vzdelávací systém a ostatné oblasti, v ktorých dnes za Európou zaostávame, no v ktorých môžeme dosahovať vynikajúce výsledky.

Načrime aj do iných tém, ktorým sa v prípade zvolenia za poslanca europarlamentu budete musieť tiež venovať. Aký je váš postoj k prerozdeľovaniu migrantov?

V otázke migrácie Spoločenstvo zjavne zlyhalo a táto otázka stále nie je vyriešená. Myslím si, že táto záležitosť bude hlavnou témou budúceho lídra EÚ aj členov novozvoleného EP. Únia si už takéto zlyhania nemôže dovoliť a ochranou svojich vonkajších hraníc musí celkom jednoznačne zamedziť nelegálnej migrácii. Tá má totiž v prevažnej miere ekonomický charakter a pokiaľ by k nej dochádzalo aj naďalej masovo, negatívne by to poznamenalo celú Európsku úniu. Najúčinnejšou prevenciou je prispievať k vytváraniu podmienok na zlepšenie života ľudí v krajinách, z ktorých ľudia vo veľkom prichádzajú do Európy. Aj preto sa stále častejšie na pôde EÚ začína hovoriť o tzv. Marshallovom pláne pre Afriku. Na takéto aktivity má podľa mňa Spoločenstvo dostatok možností a prostriedkov, len ich musí efektívne a cielene využívať.

Takmer 80 percent Slovákov si podľa nedávneho prieskumu myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny. Súhlasíte s myšlienkou budovania spoločnej európskej obrany?

Súhlasím, ale s podmienkou, že budovanie spoločnej európskej obrany sa nebude diať na úkor ďalšieho oslabovania objemu finančných prostriedkov určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Návrh Viacročného finančného rámca na roky 2021-2027 je koncipovaný týmto spôsobom. V percentuálnom vyjadrení by objem financií na SPP mal voči celkovému rozpočtu Spoločenstva klesnúť z 36,1% na 28,5%.

Myšlienka vytvorenia spoločnej európskej obrany nie je nová a má svoje racio. Únia musí začať viac prihliadať na to, aby systémy jednotlivých členských štátov boli navzájom kompatibilnejšie. Celý proces budovania európskej obrany tiež vnímam aj v kontexte zvýšenia vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ, aby sa nestali objektom geopolitických hier väčších štátov. Otázkou však potom zostáva ďalšia budúcnosť NATO, aby jeho existencia nebola akousi duplicitou prípadne vybudovaného systému spoločnej európskej obrany.

O podobe hospodárskych vzťahov so Spojenými štátmi, tradičným spojencom Európskej únie, sa v poslednom období intenzívne diskutuje. Aký je váš názor na obchodnú spoluprácu EÚ s USA?

Obojstranná hospodárska spolupráca je nevyhnutná, hoci nie bezproblémová. Či už ide o oceľ, automobily, alebo hoci aj poľnohospodárske a potravinárske výrobky. EÚ i USA majú svoje priority a záujmy, ktoré sa neraz ani zďaleka neprekrývajú. Súdiac z ostatného vývoja rokovaní medzi EÚ a USA, hľadá sa dohoda na niektorých kľúčových bodoch, avšak tieto rokovania nespejú k uzavretiu komplexnej obchodnej dohody typu TTIP II. EÚ na hrozbu zo strany USA ohľadom uvalenia represívnych ciel na dovoz európskych automobilov odpovedala zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu, ktorý vzrástol o 272 percent a dovozom sóje, ktorý vzrástol o 122 percent. Plní teda sľuby, ktoré dala Donaldovi Trumpovi. Ten sa snaží do pripravovanej dohody zahrnúť aj poľnohospodárske produkty, ale EÚ sa zatiaľ úspešne bráni.

Viaceré štáty, najmä zo západu, vyzývajú na ekonomickú opatrnosť vo vzťahu k Číne. V ktorých oblastiach vidíte potenciál rozvoja spolupráce a v ktorých možné úskalia?

Európa je pod obrovským globálnym tlakom. Svetové mocnosti, ako USA a Čína technologicky napredujú. Digitalizácia a umelá inteligencia ohrozujú EÚ stratou kontaktu. Iba mocná a vnútorne súdržná EÚ sa dokáže lepšie vyrovnať s obrovskými výzvami, ktoré predstavujú nové technológie a medzinárodná konkurencia. Stále viac európskych krajín sa zapája do projektu budovania hodvábnej cesty. Čínsky trh je zaujímavý pre celý svet, a teda aj pre Európsku úniu. Spolupráca s Čínou má svoje ekonomické výhody, no má aj veľa rizík. Treba ju vnímať ako významného obchodného partnera, no myslím si, že Čína by nemala získavať priestor v strategických odvetviach, akými sú napr. energetika, či informačné zdroje na území EÚ. Čínsky trh je určite zaujímavý aj pre naše potravinárske produkty, na ktorý už teraz vyvážame víno, mliečne produkty a niektoré ďalšie výrobky. Naopak pri dovoze potravín by sme mali klásť veľký dôraz na vystopovateľnosť produktov, teda vedieť, odkiaľ tieto výrobky pochádzajú, ako boli spracované, ako boli skladované. Sú to všetko atribúty, na ktoré kladieme v Európe vysoký dôraz. Pri dovozoch produktov z Číny je tiež potrebné prihliadať na to, či a ako bolo pri výrobe týchto produktov chránené životné prostredie. Čína je z tohto pohľadu ekologickou hrozbou, pretože výrazne znečisťuje rieky a je zároveň veľkým producentom skleníkových plynov.

 

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme

Naučme Európu po Slovensky. Dobre vieme ako chutia dobré domáce potraviny, Európa sa od nás môže učiť kvalite potravín! Máme nie len možnosť ale aj povinnosť brániť a podporovať domácich poľnohospodárov a potravinárov, pretože kvalita ich práce je kvalita, ktorú budeme mať na tanieroch.

Podporte nás na našej ceste do Európy, za to dobré, čo doma máme. 25. mája 2019 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, kde môžme zápasiť za dobré domáce potraviny.

25. mája 2019 voľte DOMA DOBRE, číslo 22. Ďakujeme vám!

DOMA DOBRE: Do Európy – za to dobré, čo doma máme.

Posted by DOMA DOBRE in kampaň, komentáre

Marián Biskupič: „slabá“ výkonnosť slovenského poľnohospodárstva

Vo viacerých médiách sa dnes objavujú názory o slabej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva v porovnaní so staršími krajinami európskeho spoločenstva prípadne s priemerom EÚ. Zdá sa mi prinajmenšom zvláštne a vlastne aj smutne zábavné, že sa o nízkej výkonnosti slovenského agrorezortu vyjadrujú ľudia bez poznania jeho vývoja za posledných 30 rokov.

Neviem, ktorý rezort na spoločenskú zmenu „doplatil“ tak negatívne ako poľnohospodárstvo. Predsa pokles zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve z niekdajších 350.000 na súčasných necelých 50.000 ľudí ešte nikdy nikomu nezabezpečil ekonomický rast. Pri takomto vývoji by bol akýkoľvek pozitívny ekonomický vývoj ocenený aspoň Nobelovou cenou.

Po roku 1989 sa v podstate udiala, povedzme si otvorene, deštrukcia slovenského poľnohospodárstva, a to nielen za vlád J. Čarnogurského a M. Dzurindu. No za ich pôsobenia bolo slovenské poľnohospodárstvo – vyjadrené slovami vtedajšieho ministra financií Mikloša – „bezodná čierna diera, do ktorej je zbytočné liať akékoľvek finančné zdroje.“ Slová ako „potraviny si radšej dovezieme ako vyrobíme“ v tomto kontexte nemá zmysel ďalej rozoberať.

Bohužiaľ, likvidácia poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľských kapacít na Slovensku pokračovala aj po vstupe do EÚ. Naši vyjednávači, za pôsobenia pánov Koncoša a Szimona, dohodli také podmienky pre poľnohospodárov a potravinárov, že pokles iba naďalej pokračoval. Spomínaná nízka úroveň, slabá výkonnosť slovenského poľnohospodárstva je len zákonitým dôsledkom našej činnosti za posledných 30 rokov. Dalo by sa čakať niečo iné?

Náprava, podľa môjho názoru, bude náročná a bude trvať dlho. Je priam žiadúce v najbližšom čase tvrdo pracovať na znovuvybudovaní spracovateľských kapacít v poľnohospodárstve. Potrebujeme začať dotovať živočíšnu výrobu, najmä chov hovädzieho dobytka, výrobu kravského mlieka, slovenský chov ošípaných, zeleninárstvo a ovocinárstvo. No príkladov, že aj takáto náprava slovenského poľnohospodárstva je možná, je dosť – stačí sa pozrieť do Českej republiky alebo do Poľska.

Ak by sme išli napríklad cestou Českej republiky v oblasti poľnohospodárskej legislatívy a dotačnej podpory, nemuseli by sme každoročne konštatovať mínusové saldo v obchode s poľnohospodárskymi komoditami. Rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín v tomto období predstavuje mínus 1,7 miliardy Eur. V krátkej budúcnosti sa predpokladá ešte alarmujúcejšie a pesimistické číslo mínus 2 miliardy Eur.

Čo má byť cieľom poľnohospodárskej politiky? Jednoznačne zvýšenie dostupnosti slovenských potravín na domácom trhu. Aby mali spotrebitelia zabezpečené potraviny v miere 80% z domácich, slovenských zdrojov. Európska únia však dnes nemá záujem o výrobu a jej rasť v agrorezortoch a spracovateľskom zázemí novoprijatých krajín. Vyzerá to tak, ako by mladší členovia EÚ slúžili iba ako miesto pre umiestnenie prebytkov starších členov.

Takže, v konečnom dôsledku, áno – môžeme súhlasiť s tvrdením o nízkej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva. Spôsobili ho tí, ktorí určovali a určujú pravidlá podnikania v agrorezorte, teda vládni politici.

Som presvedčený, že na Slovensku sme mali a máme veľa politikov, ale nemáme ani jedného štátnika. Mali sme a máme veľa ekonómov, ale nemáme ani jedného národohospodára. A na to, v dlhodobom horizonte, dopláca slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Zoltán Bíró: vytvárajme zisk pre všetkých, nie len pre seba

Napriek tomu, že za čias ministerky Tomanovej sa v roku 2008 spustenie ôsmych sociálnych podnikov spájalo skôr so škandálmi ako úžitkom (dnes už ani jeden nefunguje), sociálne podnikanie nemusí byť len ďalším podnikateľským tunelom. Táto užitočná a spoločensky prospešná forma podnikania je rozšírená v rôznych formách po celej Európe a sú krajiny, kde naozaj funguje.

Vďaka sociálnym podnikom, teda podnikom primárne zameraným na sociálne ciele, sú zamestnávaní ľudia zo znevýhodnených skupín, či marginalizovaných oblastí. Nie je to treba vymýšľať odznova, príklady dobrej praxe existujú.

V rámci EÚ sociálna ekonomika zamestnáva približne 6,5 % všetkých obyvateľov, čo znamená že 10 % všetkých existujúcich podnikov sú sociálne podniky. Najnovší trend však vraví, že v dnešnej dobe má každý štvrtý nový založený podnik charakter sociálnej ekonomiky. Náš sociálny systém je v dnešnej direktívnej podobe, ako ho riadi štát, nepostačujúci a problémov, ktoré treba riešiť, je viac než dosť. Do Európy môžeme mnohé priniesť, môžeme sa v nej však aj učiť, prípadne spoločnými silami presadiť na úrovni EU zlepšenie podmienok pre sociálne podnikanie, ktoré pomôže riešiť mnohé závažné problémy na Slovensku.

Jedným z tých najzásadnejších je určite dlhodobá nezamestnanosť. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi, v súčasnosti by sme na medzitrhu mali zaškolených niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. Dnes máme skoro 100 tisíc ľudí nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo pod paľbou ekonómov, sociológov, či mimovládnych organizácií, ktoré na problém hlasno upozorňovali (v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme dokonca písali aj študenti v bakalárskych prácach!).

Verím, že jedným z nástrojov, o ktoré sa môžeme v európskom priestore oprieť, sú práve sociálne podniky. Ich zmysluplná implementácia do trhu práce by priniesla v krátkom čase dobré výsledky (len zákon tu však nestačí, treba ísť ďalej). Riešenie dlhodobej nezamestnanosti by malo začať v regiónoch, ľuďom treba ponúknuť kvalifikáciu, vďaka ktorej nájdu prácu lokálne a nebudú za ňou cestovať, nech rodiny zostanú pokope. Má zmysel podporovať inovátorov na regionálnej úrovni, podporiť iniciatívu, nápady, ktoré v regiónoch sú, ľudia často sami vedia, čo chcú a potrebujú.

Našou hlavnou témou vo voľbách do europarlamentu sú potraviny a poľnohospodárstvo, nie len preto, že strana DOMA DOBRE sa venuje poľnohospodárstvu, ale preto, že EÚ nám dáva príležitosť podporiť naše regióny v oblasti, ktorá im je blízka a vlastná odjakživa – Slovensko je poľnohospodárska krajina s obyvateľstvom žijúcim prevažne na vidieku. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo opäť sebestačným, ba čo viac dokázalo by konkurovať kvalitou aj v zahraničí. Aj v tejto oblasti sa dajú využiť nástroje sociálneho podnikania.

Uchádzame sa o vaše hlasy, pretože veríme, že aj pomocou európskych nástrojov si vieme tu doma pomôcť. Vieme vytvárať pracovné miesta, poskytovať sociálne služby, združovať jednotlivcov, rodiny a iné prirodzené skupiny pre dobro spoločnosti. Vráťme pocit potrebnosti všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie alebo národnostnú príslušnosť. Netvorme zisk len pre seba, ale tvorme ho pre nás všetkých. Aby sa všetci ľudia mali DOMA DOBRE.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Štefan Adam: za slovenské poľnohospodárstvo v Európskom parlamente

Priatelia, pozrite si môj komentár k aktuálnemu vývoju rokovania poslancov Európskeho parlamentu o zmenách Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú. Tieto rokovania a ich výsledky majú aj svoje pozitívne aj negatívne stránky. No v Európskom parlamente sa stále za slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá kto postaviť. Príďťe prosím 25. mája voliť,

má to zmysel.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Vladimír Chovan: schválená a vzápätí zrušená daň pre obchodné reťazce

„Vážení poslanci vládnej koalície, veľmi pekne vám ďakujeme.“ Asi tušíte, že kus irónie v tejto vete nie je náhodou. Pozrite si komentár predsedu DOMA DOBRE, Vlada Chovana, na dôsledky schválenia a následne zrušenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Kto v tomto zápase vyhral? Slovenskí poľnohospodári, potravinári či spotrebitelia? Ani jeden z nich. Ak niekto z tejto situácie vyšiel posilnený, sú to práve tie obchodné reťazce, ktoré vláda plánovala zdaniť. Ďakujeme a gratulujeme!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Vladimír Chovan: plytváme peniazmi a problém neriešime

Prečítajte si rozhovor Vladimíra Chovana o aktuálnej situácii v slovenskom poľnohospodárstve. Dozviete sa prečo farmári protestovali, ako je to s ministerstvom pôdohospodárstva alebo dovozom nekvalitného mäsa z Poľska.

 

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Rozhovory s poľnohospodármi v Roľníckych novinách

Európska komisia 1. júna 2018 zverejnila legislatívny balík zameraný na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie 2021-2027. O tomto návrhu prebiehajú v súčasnosti veľmi intenzívne rokovania na úrovni Rady ministrov poľnohospodárstva, ako aj na pôde Európskeho parlamentu. Obe inštitúcie definujú svoje pozície, z ktorých po spoločnom rokovaní na jeseň tohto roka vzíde výsledná podoba reformy.

Slovenská republika je v Rade ministrov zastúpená ministerkou pôdohospodárstva, no na úrovni Európskeho parlamentu nemá kto vo Výbore pre poľnohospodárstvo hájiť záujmy slovenských poľnohospodárov.

Pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu preto Roľnícke noviny pripravili sériu rozhovorov s našimi poľnohospodármi, v ktorých budú zachytené ich postrehy z fungovania EP, ako aj kontaktu s našimi terajšími europoslancami. V prvom z rozhovorov Alexander Pastorek, na základe vlastnej skúsenosti, uvádza hneď niekoľko dôvodov prečo je dôležité mať svojho zástupcu vo Výbore pre poľnohospodárstvo EP (COMAGRI). Prečítajte si jeho vyjadrenie.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre, rozhovory

Nejdeme sa do Európy učiť, ideme zápasiť za to dobré, čo doma máme

Lídrom kandidátky DOMA DOBRE do Európskeho parlamentu je Štefan Adam. Štefan Adam je človek skúsený a znalý fungovania Európskej únie a jej orgánov, pretože v nej úspešne pôsobil a spolu s tímom zainteresovaných ľudí sa podieľal na presadení smernice o nekalých obchodných praktikách (ktorá rieši mimo iných aj problém dvojakej kvality potravín). Štefan Adam je poľnohospodársky expert, znalý nie len prostredia EU, ale aj našich slovenských pomerov a problémov. Na Slovensku pôsobil na mnohých funkciách v pôdohospodárskej samospráve aj ako štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva.

Len nedávno sme na Slovensku oslavovali veľký úspech, podarilo sa poukázať na problematiku dvojakej kvality potravín, a v náväznosti na to vydala Európska komisia návrh smernice o nekalých praktikách. Dvojaká kvalita potravín nebola témou, ktorá by zaujímala západné krajiny, teda kľúčových hráčov únie, museli sme si pozornosť vybojovať. A nie len pozornosť, ale aj pochopenie a zhodu na tom, že tento problém je nutné vyriešiť. Nič z toho nešlo ľahko a v mnohom sa na úspešnom presadení riešenia podieľal práve Štefan Adam, vtedajší zástupca agorezortu na Stálom zastúpení SR pri EU. Jeho ďalšie pôsobenie v Európskom parlamente je preto logickým a pre slovenské poľnohospodárstvo aj potravinárstvo a lesníctvo veľmi dôležitým krokom. Málokto je dnes viac spôsobilý zastupovať naše záujmy v Európskom parlamente.

Slovensko potrebuje v EP skúseného a znalého človeka, ktorý sa nebude prvé dva roky obzerať a učiť. Potrebujeme niekoho, kto je reálne schopný presadiť naše záujmy, záujmy našich obyvateľov. Byť poslancom v EP nie je žiadna formálna, či reprezentatívna funkcia. Je to príležitosť zabojovať za naše témy – pôdohospodárstvo, potraviny a práva ľudí na Slovensku!

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Barnabáš Kováč – Rimavská Sobota s poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou

Člen strany DOMA DOBRE a okresný koordinátor Ing. Barnabáš Kováč (58) je poľnohospodár celým srdcom. Kandiduje na poslanca mestského zastupiteľstva v historickom centre regiónu Malohont, v Rimavskej Sobote (Bansko-Bystrický kraj).

Rimavská Sobota s poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou

Barnabáš Kováč je šéfom odbytového družstva, gazduje na 45 hektároch poľnohospodárskej pôdy a robí projekty na čerpanie eurofondov. V komunálnej politike chce zužitkovať zručnosti a skúsenosti, ktoré za celý život získal pri riadení podniku so 700 zamestnancami a z projektovej činnosti. Predovšetkým chce prispieť k vytváraniu nových pracovných miest a pomôcť pri získavaní nenávratných finančných príspevkov z fondov Európskej únie. Jeho túžbou je vytvoriť mestský podnik so zameraním na lesnícku a poľnohospodársku výrobu a vysvetľuje: „Mesto vlastní 1506 hektárov lesa a 500 hektárov ornej pôdy. Ak k tomu prenajme cirkevnú pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, vytvorí sa prosperujúci podnik, ktorý by nielen umožnil ľuďom zamestnať sa, ale nezanedbateľný by bol jeho finančný prínos pre mesto.“ Barnabáš Kováč je presvedčený, že podnik by prosperoval a dodáva: „Pôda, na ktorej gazdujem sám bez dotácií prináša zisk. Podnik by nebol na tom horšie.“
Na srdci mu leží aj tzv. Župný dom v meste, ktorý postavili za 15 mesiacov na začiatku minulého storočia, ale už 10 rokov zíva prázdnotou. „Mohol by po rekonštrukcii slúžiť ako administratívne centrum mesta a občania by mali všetko pod jednu strechou,“ vraví odhodlane Brnabáš Kováč. Je toho viac, čo mu leží na srdci. Patrí k tomu napríklad výstavba chodníkov na sídliskách aj rekonštrukcia ciest či doriešenie využívania niektorých budov v meste. Aby si všetci občania mohli povedať, že žijú v živom, čistom a príjemnom meste na juhu stredného Slovenska. V regióne, ktorý sa odjakživa chválil svojou poľnohospodárskou produkciou a spracovaním potravín.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Michal Gič- Sobrance s mladými odborníkmi pre poľnohospodárstvo a služby

Miesto na kandidátnej listine strany DOMA DOBRE má aj Ing. Michal Gič (55) zo Sobraniec (Košický kraj, okres Sobrance). Kandiduje na poslanca mestského zastupiteľstva. V súčasnom období je riaditeľom Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Sobranciach, ktorá ako jediná široko-ďaleko vychováva aj budúcich poľnohospodárov.

Sobrance s mladými odborníkmi pre poľnohospodárstvo a služby

Michal Gič prešiel ako poľnohospodársky inžinier počas siedmich rokov celou škálou poľnohospodárskej výroby, mechanizácie a opráv na riadiacich pozíciách. Vzápätí začal učiť odborné predmety na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom a už 21 rokov je riaditeľom tejto školy, dnes pod názvom Stredná odborná škola Obchodu a služieb. Okrem poľnohospodárov vyučujú tiež ďalšie profesie ako autoopravárov, ekonómov, ale i kuchárov a čašníkov. Vie, že mesto potrebuje mladých vzdelaných ľudí, ktorí dokážu kvalitu života posunúť o veľký krok dopredu. Má dosť riadiacich zručností, ktoré chce zužitkovať ako poslanec mestského zastupiteľstva. Je presvedčený, že poznanie potrieb mesta a ľudí by sa malo odraziť v komunálnej politike. Aby mladí ľudia neutekali za prácou a živším prostrdím a samotné mesto nestarlo. Preto sa chce ako poslanec uplatniť v politike vytvárania možností pre samozamestnávanie a vraví: „Náš región je v podstate poľnohospodárskym regiónom. Mladých poľnohospodárov, ovládajúcich moderné stroje a mechanizáciu je ale málo. Preto vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy by mohli pomôcť oživiť nielen samotné podnikanie na pôde, ale aj spracovanie potravín, rozvíjať služby a cestovný ruch ako taký,“ konštatuje Michal Gič a dodáva: „Nie som členom strany DOMA DOBRE, ale jej rozumné odkazy na zachovanie regiónov, ich rozvoj, zvýšenie atraktivity pre mladých, ale aj pomoc starnúcim ľuďom sú mi blízke. Vidím v nich možné riešenia pre ľudí, aby sa doma v Sobranciach cítili dobre.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Jana Špuntová – Belá nad Cirochou má európske peniaze v správnych rukách

Ing. Jana Špuntová je telom aj dušou poľnohospodárka, s bohatými skúsenosťami z riadiacej, poradenskej aj projektovej činnosti. Tie poslanecké získala v rokoch 2006 – 2010 v obecnom zastupiteľstve v Belej nad Cirochou (Prešovský kraj, okres Snina). Tam kandiduje na starostku ako členka a okresná koordinátorka strany DOMA DOBRE.

Belá nad Cirochou má európske peniaze v správnych rukách

Pečať Jany Špuntovej je na mnohých projektoch v obci. Rada pomáha mladým začínajúcim podnikateľom aj mladým farmárom. Skúsenosti z doterajšieho profesionálneho života na poste riaditeľky Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom ju posunuli k úvahám, využiť ich v prospech obce, kde býva. „Rozhodnutie kandidovať na starostku nebolo jednoduché. Prácu v oblasti poľnohospodárstva i poradenstva mám rada. Ale v živote každého človeka sú nutné zmeny. A hoci som dostala niekoľko pracovných ponúk (v Prešove či v Bratislave), svoj život si neviem predstaviť inde, ako v tomto kraji a v dedine,“ vysvetľuje svoje pohnútky Jana Špuntová.
A tak chce svoje skúsenosti v oblasti projektových podpôr venovať obci, podporiť každý dobrý podnikateľský nápad a okrem bytovej otázky riešiť aj pracovnú. Tvrdí, že dôležitá je aj spolupráca s okolitými obcami na projektoch, ktoré prinesú osoh všetkým. Napríklad cyklotrasu Dlhá-Belá-Snina. Je presvedčená, že všetko nie je len o peniazoch. „Dobrý život je o našom prístupe a vzájomnej pomoci. Nezaškodí si pripomenúť, že radi spomíname na časy, keď sa ľudia v obci vedeli zomknúť, veľa urobiť len tak pre dobrý pocit,“ vyznáva svoju životnú filozofiu. Vie, že treba opraviť cesty, mosty, ale aj to, že treba rozumnejšie zvažovať, čo s obecnými pozemkami po pozemkových úpravách. Neukrajovať z nich len na individuálnu výstavbu, ale zamyslieť sa, ako by sa dali prínosnejšie využiť. „Obec má nedostatok peňazí na ďalšiu infraštruktúru, ktorú potrebuje. Financie sa ale dajú získať z rôznych fondových zdrojov. Treba sa o ne sústavne uchádzať a správne ich využiť,“ uzatvára svoje predstavy Jana Špuntová.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Viliam Kurinec – Sládkovičovo bez nezamestnaných

Miesto na kandidátke strany DOMA DOBRE má aj Ing. Viliam Kurinec, ktorý je srdcom aj dušou poľnohospodár a riadi spoločnosť, ktorá vyrába a predáva osivá poľnohospodárskych plodín. V Sládkovičove (Trnavský kraj, okres Galanta), mestečku s poľnohospodárskou a potravinárskou históriou, opätovne kandiduje na poslanca mestského zastupiteľstva.

Sládkovičovo bez nezamestnaných

V Sládkovičove sa už síce nevyrobí ani kocka cukru, ale pečať agro-potravinárskeho mestečka mu zostala. Možno preto, že tu pôsobia úspešné poľnohospodárske firmy, ktoré robia mestu a pracovitým slovenským rukám dobré meno aj za hranicami Slovenska. Exportujú bioprodukciu a kvalitnými osivami zásobujú prakticky celé Slovensko. Jednu z nich, dcéru Rakúskej spoločnosti Saatbau riadi Viliam Kurinec, ktorý pôsobí ako poslanec v komunálnej politike už dve volebné obdobia. Stál pri zrode najvýznamnejšej kultúrno-spoločenskej udalosti v meste – Klobásového festivalu. Odborne aj organizačne sa podpísal pod jeho úspech. Svoje poslanecké aktivity smeruje najmä do športu a kultúry. Ale ako vidno, ani pri festivale nezaprel svoju profesionálnu orientáciu. Tentoraz kandiduje pod krídlami strany DOMA DOBRE najmä preto, že sa stotožňuje s jej programom. „Ako poľnohospodár oceňujem jej priority – agropotravinárstvo a rozvoj vidieka,“ vysvetľuje svoje pohnútky byť na kandidátke strany Viliam Kurinec.
V Sládkovičove, na rozdiel od iných miest a mestečiek, o zeleň nie je núdza. Na to a nielen na to je Viliam Kurinec hrdý. Mesto má rozvinutú infraštruktúru a prakticky nulovú nezamestnanosť. „Nemá však dostatočné zázemie pre športové aktivity, najmä detí a mládeže a môže sa hanbiť za aktuálny stav a vybavenosť Termálneho kúpaliska Vincov les,“ konštatuje Viliam Kurinec. Je presvedčený, že mesto je v relatívne dobrej finančnej situácii a preto chce iniciovať výstavbu športovej haly a želá si, aby sa výrazne zlepšila vybavenosť kúpaliska. Vraví: „Výrazne by sa tak zvýšila atraktivita mesta. Kvalitu života občanov by určite zvýšilo vybudovanie a rekonštrukcia priestorov na voľno-časové aktivity ľudí.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Angelika Selepková – Stretava má svoje tradície a nadané deti

Na starostku v Stretave (okres Michalovce, Košický kraj) kandiduje Angelika
Selepková
, členka strany DOMA DOBRE. Mladá a životaschopná farmárka,
ktorá vie, že poľnohospodársky podnikateľ je pre obec užitočný najmä vtedy, ak
dokáže urobiť aj niečo navyše.

Stretava má svoje tradície a nadané deti

V tejto neveľkej obci v srdci Zemplína (v Stretave žije 688 obyvateľov) má
Angelika Selepková 8 rokov s manželom farmu, ktorá je často centrom rôznych
podujatí. Raz sa tam stretnú deti s požiarnikmi a záchranármi, potom tínedžeri
na opekačke a pri diskotéke a starší občania zase na podujatí „Vďakyvzdanie za
úrodu“. A tak spokojní a nadšení návštevníci farmy navrhli farmárke, aby
kandidovala na starostku. Obec podľa nich potrebuje na čele čestného človeka,
reprezentatívneho, ktorý jednoducho dokáže niečo pre obec urobiť aj sa s ľuďmi
porozprávať a pochopiť ich.
Ako starostka chce podchytiť nadané deti, ktorých je v obci veľa, oživiť činnosť
folklórneho súboru Stretavčan, organizovať viac podujatí pre tínedžerov, aby
netrávili voľný čas mimo obce, kedy majú ich rodičia strach z  toho, v akej
spoločnosti sa pohybujú. Podľa nej však treba pomôcť aj starším ľuďom, ktorí
často nevychádzajú ani za vráta svojich domov. Potrebujú psychickú aj fyzickú
pomoc. Jednoducho chce, aby sa každý Stretavčan doma v obci cítil dobre
a našiel aj uplatnenie svojej záľuby. Angelika Selepková tvrdí: „Obec pôsobí
smutne. Chcem prispieť k tomu, aby tu bolo príjemne a veselo, aby sa ľudia
začali usmievať. Veľa treba zmeniť.“

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Poľnohospodár je dobrý hospodár

S rezortom poľnohospodárstva je to tak. Keď je príležitosť, každá strana o ňom hovorí a dušuje sa, ako veľmi na ňom záleží. „Veď je to naše zlato!“ Reálne je však poľnohospodárstvo zúfalo podhodnotené. Namiesto toho, aby bolo našou chválou, silnou stránkou našej krajiny, je vždy otrokom strán, ktoré majú iné záujmy a zameranie. Každý minister za posledných 20 rokov bol síce odborník, nebol však z poľnohospodárskej strany. Hájil záujmy tej strany, ktorá ho nominovala a každý jeden bol (plus-mínus) poslušný. Tie záblesky dobrých riešení boli väčšinou krátkodobé a pomerne rýchlo odstrihnuté. Preto som presvedčený, že rezort v prvom rade musí politicky patriť poľnohospodárom. Aby sme k nemu mohli pristupovať zodpovedne. Aby sa naplno prejavil potenciál slovenskej krajiny, lebo práve v poľnohospodárstve je ten potenciál naozaj veľký. Ba čo viac, poľnohospodár si vie spočítať dve a dve … Vie, ktoré kroky majú zmysel, a ktoré sa v reálnom živote pri zemi, nie v oblakoch, nijako neprejavia (či prejavia zle).

Problémom poľnohospodárstva nie je iba tohto ročný rozpočet, kde je plánovaný ten stokrát opakovaný smiešny jeden milión. To je len vrchol ľadovca, ktorý na chvíľku rozprúdi debaty v médiách, každý sa na téme priživí, a potom pôjde spokojne ďalej. Problém je dlhodobé zanedbanie celého sektoru, nezáujem postaviť ho na zdravé nohy.Veď nie sme konkurencieschopní ani v rámci V4. Dokonca ani tu doma, kde by sme mali kraľovať sa nám nedarí. Ale ľudia si pýtajú kvalitné slovenské potraviny!

Spomínate si na výzvu „Mladý farmár“? Bola propagovaná pred voľbami. Ľudia sa húfne prihlásili, s nádejou, že budú robiť zmysluplnú vec. Pomáhať sebe, aj krajine v ktorej žijú. Dnes žiadateľom posielajú informáciu o tom, že síce spĺňajú podmienky, ale štát nemá peniaze, aby tieto projekty podporil. Ďalší príklad necitlivého zásahu, ktorý v konečnom dôsledku viac škodí ako pomáha je novela Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárej pôdy. Vraj prešla, aby pomohla práve tým mladým dostať sa k pôde. Pravda je však tá, že mladým resp. novým poľnohospodárom touto novelou nepomohli, a navyše zabehnuté podniky destabilizovali. Obrovský problém je aj to, že vyše 3000 podnikov nedostalo dotácie za rok 2017, a každý mlčí.

Kompetentní nechcú vypočuť hlasy z praxe, robia rozhodnutia, ktoré my poľnohospodári neschvaľujeme. Veci sa dejú, len preto, aby bolo počuť, že „sa niečo robí“. Ale skutočné kroky, ktoré povedú k zlepšeniu života poľnohospodárov a s nimi aj celej našej krajiny, tie nevidno. Dnes sa narýchlo k téme hlási každý, kto môže získať politický kapitál. Netreba však zabúdať, kto ešte nedávno brojil proti EU aj jej dotáciám. Treba pozerať na to, kto tému účelne zneužíva, ale pri moci bude znova tlačiť úplne iné záujmy.

Vladimír Chovan, predsedseda DOMA DOBRE

Vladimír Chovan

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Slovenské vajcia na vandrovke

Ľudia z poľnohospodárstva vedia, že Slovensko má na to naplniť naše vlastné potreby. Vieme si dopestovať, dochovať, vieme sa o seba postarať. Len nám štát nesmie klásť polená pod nohy. V prípade vajíčkovej krízy je to znova o tom istom. Po stýkrát.

Slovensko je, čo sa produkcie vajec týka, sebestačné. Teda mohlo by byť. Keby štát stanovil jednoznačné pravidlá pre obchodné reťazce a motivoval ich k ich dodržiavaniu. Keby štát konečne začal podporovať našich hospodárov a naše vlastné zdroje. Reťazce sa dnes sťažujú na nedostatok vajec, ktorý spôsobili holandskí výrobcovia, a zapríčinili tak výpadok dodávok vajec v celej Európe. Pravdou však je, že výpadok vajec by sme na Slovensku nepocítili, keby ich domáci výrobcovia mohli doma dobre predať. Lenže obchodný reťazec nemá záujem platiť slovenským výrobcom férové ceny, ak ho do toho nikto nenúti či nemotivuje. Vajíčka z Poľska sú predsa omnoho lacnejšie.

Naša vláda nevidí hodnotu slovenských producentov, iba rada predstiera záujem na televíznej obrazovke. Prečo by sa potom obchodníci mali dohadovať na solídnych cenách s domácimi výrobcami?! Dnes, v čase výpadku, reťazce prosia slovenských producentov – tých, ktorých ešte donedávna odmietali, a nútili ich ich predávať pod výrobnú cenu, aby im dodali vajcia. Pýtajú sa, ako je možné, že vajcia nie sú?! Nuž, nie sú preto, lebo na Slovensku našich producentov vláda aj reťazce ignorujú. A tí potom radšej predajú do zahraničia, kde sú obchodníci motivovaní k predaju kvalitných potravín, a kde ich k tomu vláda, v záujme dobrej kvality potravín, motivuje aj tlačí. Slovenským vajciam je lepšie na vandrovke v zahraničí, ako doma – pretože tu sa na ne kašle.

Slovenské sliepky vo veľkochovoch znesú denne približne tri milióny vajec. To je asi o 5% viac, než spotrebujeme. Vďaka tomu mohla byť pre nás táto kríza len správou v novinách. Žiaľ, nie je to tak. Toto potrebujeme zmeniť.

Posted by DOMA DOBRE in komentáre

Dvojaká kvalita potravín je iba slogan, ozajstný problém je domáca produkcia

Na Slovensku už dlhé týždne prebieha debata o dvojakej kvalite potravín, o tom že sa k nám nedostáva kvalita, ktorá je v ostatných krajinách únie.

Je fajn, že sa konečne zaoberáme kvalitou potravín. Debata o dvojakej kvalite však míňa to najpodstatnejšie – nejde k skutočnej podstate problému s kvalitou potravín na Slovensku. Tou je škandalózne podhodnotenie našej vlastnej krajiny, hospodárov a potenciálu našich regiónov, ich sily a hodnoty pre nás všetkých. Riešenie dvojakej kvality potravín je iba dôsledok nezodpovedného hospodárenia s domácimi zdrojmi.

Kľúčový potenciál nášho vidieka tkvie v rozvoji miestneho hospodárstva, lokálneho podnikania, pestovania domácich potravín, a v ich spracovaní. Nerozvíjame regióny tak, ako by sme mohli a mali. Vo svete sa prezentujeme technologickými inováciami, ale zabúdame na to, čo u nás vždy bolo, a čo u nás dobre fungovalo – poľnohospodárstvo.

Máme krajinu, ktorá dokáže veľa dávať. Úrodnú pôdu, ktorá dnes leží neobrobená. Tento pohľad na Slovensko vie byť bohužiaľ celkom smutný. Toľko pracovitých rúk, toľko zeme núkajúcej svoje bohatstvo! Lokálne hospodárenie a spracovanie potravín vytvára pracovné miesta. Vytvára ekonomickú silu v regióne. Dáva regiónu aj ďalšie hodnoty. Niečo, na čo môžme byť právom hrdí. Každá obec má byť na čo hrdá.

Podpora a rozvoj lokálneho hospodárenia prinesie zdravú a chutnú stravu na naše stoly. Ľudia ju potrebujú a chcú. Trpíme ochoreniami, ktoré sú v mnohom ovplyvniteľné kvalitou stravy. Máme možnosť vypestovať si vlastné ovocie, zeleninu, vyprodukovať si ostatné potraviny. Máme možnosť dbať na to, aby boli kvalitné, skutočné. Motivujme obchodné reťazce, aby preferovali slovenskú produkciu. Motivujme aj miestne správy, aby podporili vznik lokálnych trhovísk. Podporme ďalší predaj z dvora. Riešme stabilitu poľnohospodárskej výroby. To je skutočný kľúč ku dlhodobej kvalite potravín na Slovensku.

Bez malých hospodárov sme ako remeselník so zviazanými rukami. Neuživíme sa. Rozviažme ruky a vytvárajme hodnotu, ktorá bude užitočná pre všetkých.

Vladimír Chovan, predseda DOMA DOBRE

Vladimír Chovan

Posted by DOMA DOBRE in komentáre