Spišské párky na vrchu ľadovca

Aféry s nebezpečnými či nepoctivými potravinami sa na nás valia jedna za druhou, až to nestíhame sledovať. Nezľahčujeme aktuálne zistenia Asociácie spotrebiteľov SR o obsahu mäsa a prifarbovaní spišských párkov, na Slovensku však máme omnoho závažnejšie témy kvality potravín, ktoré potichu obchádzame.

Ktoré z potravín, ktoré môžeme bežne kúpiť v obchodných reťazcoch, by v podobných testoch obstáli? Aké látky môžeme nájsť v pekárenských výrobkoch, šunke, masle, rôznych nátierkách a ďalších potravinách?

Všetky podobné kauzy, ktoré Slovenskom za posledné roky prehrmeli, nás stále privádzajú k najlepšiemu z možných riešení: len zdravá konkurencia domácich lokálnych výrobcov nám môže zabezpečiť dobrú kvalitu potravín. Je najvyšší čas začať ju podporovať a motivovať k tomu aj veľké obchodné reťazce.

 

Uhrin

Pavol Uhrin, člen predsedníctva DOMA DOBRE, Nové Zámky

Glyfosát je u nás najpoužívanejší herbicíd. Slúži na ničenie burín a urýchľovanie dozrievania obilnín – repky, slnečnice a ostatných. Výrobky z nich máme denne na stole. Glyfosát výrobcom prináša konkurenčnú výhodu a lepší zisk, preto sa ho nemienia vzdať. Existuje však závažné podozrenie, že glyfosát spôsobuje rakovinu lymfatického aparátu a môže degenerovať vývoj ľudských embrií. Keďže vraj neexistuje dostatok vedeckých argumentov pre jeho zákaz, po 20 rokoch jeho používania ho EÚ schválila na ďalších 5 rokov.

Na rakovinu štítnej žľazy skonal pred poldruha rokom môj zať, mal iba 45 rokov. Pomaly nepoznám rodinu, v ktorej by nemali onkologického pacienta, a Slovensko patrí medzi prvé 3 štáty Európy s najvyšším výskytom rakoviny. Neviem sa s tým vyrovnať. Je nezmyslom nahovárať si, že keď je niečo povolené, je to pod kontrolou. Iba ak pod kontrolou lobistov.

Zmenu však treba naštartovať u seba. Aj zdanlivo malými krokmi každý deň: jednoducho podporou poctivých domácich výrobcov. Ak chcete kvalitné spišské párky bez pridaných farbív a v súlade s overenou receptúrou, odporúčam vám firmu SpišMarket. Tá však zásobuje len vlastné predajne a nikto ju nenúti znižovať cenu na úkor kvality.

 

Kandera

Juraj Kandera, člen DOMA DOBRE, Partizánska Ľupča

Nechcem komentovať, či bolo testovanie spišských párkov objektívne, alebo či pri ňom boli dodržané všetky štandardné postupy – napriek tomu, že jeho výsledky pobúrili významnú časť spotrebiteľov. Pri kontrole každého výrobku musíme zohľadniť celú situáciu, pretože výsledky kontrol vždy poukazujú na výrobcov, ale svoju nemalú úlohu tu aj zohráva obchodná sieť. Koniec-koncov je to ona, kto určuje, ktoré potraviny bude predávať, ktoré sa dostanú na náš stôl, a v akej kvalite sa budú vyrábať.

Čaká nás ešte dlhá cesta k tomu, aby zákazníci dokázali selektovať, čo je zdravšie, a čomu teda majú dať pri kúpe prednosť. Vo väčšine prípadov zatiaľ platí, že kvalita by mala byť prednejšia ako kvantita, že príliš nízka cena by u spotrebiteľov mala vyvolať skôr podozrenie, nie nadšenie.

Rozlišovať kvalitu sa však musíme začať učiť od mala. Náš vzdelávací systém by mal deťom predstaviť problém kvality potravín, mal by hovoriť o rozdieloch v procese výroby a spracovania medzi veľkovýrobcami a miestnymi producentami. Ak by sme na tom pracovali, pánom by sa stal zákazník, nie výrobca či obchodný reťazec.

 

Miklanek

Michal Miklánek, okresný koordinátor DOMA DOBRE, Skalica

Je normálne, že receptúra a celý výrobný proces potravín s registrovanou ochrannou značkou musí spĺňať štandardy. Pre bežných spotrebiteľov je však prakticky nemožné zistiť, akým výrobným procesom prešla daná potravina, či aké zložky sú v nej obsiahnuté. To musí podliehať odbornej kontrole, a v tomto prípade sa tak aj stalo.

Väčší problém však je, že ľudia nepozerajú na kvalitu výrobkov, ale na cenu – a tá je v mnohých prípadoch rozhodujúca. Slovo „akcia“ či „výpredaj“ je však často zavádzajúce, nemalo by nám slúžiť ako jediné vodítko pri nakupovaní.

Veľmi dobre viem, že ako spotrebitelia jednoducho na niečo máme a na niečo nemáme. Ako spoločnosť by sme však mali pracovať na tom, aby sme lepšie vnímali dlhodobý dosah kúpy menej kvalitných potravín (a nie len potravín). To, čo jeme dnes, v mnohom určuje, za akým lekárom budeme musieť ísť o mesiac, a aký typ pomoci budeme potrebovať, keď budeme starší.

Potrebujeme naše deti učiť vnímať rozdiely v kvalite potravín a potrebujeme tiež podporiť domácich malovýrobcov. Je to beh na dlhú trať, ale dnes vidíme, že rovnako predaj z dvora ako aj vytváranie lokálnych sietí domácich potravín sú realizovateľné. Máme to v rukách a musíme sa tomu venovať – konečne už aj systematicky.