Marián Biskupič: „slabá“ výkonnosť slovenského poľnohospodárstva

Vo viacerých médiách sa dnes objavujú názory o slabej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva v porovnaní so staršími krajinami európskeho spoločenstva prípadne s priemerom EÚ. Zdá sa mi prinajmenšom zvláštne a vlastne aj smutne zábavné, že sa o nízkej výkonnosti slovenského agrorezortu vyjadrujú ľudia bez poznania jeho vývoja za posledných 30 rokov.

Neviem, ktorý rezort na spoločenskú zmenu „doplatil“ tak negatívne ako poľnohospodárstvo. Predsa pokles zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve z niekdajších 350.000 na súčasných necelých 50.000 ľudí ešte nikdy nikomu nezabezpečil ekonomický rast. Pri takomto vývoji by bol akýkoľvek pozitívny ekonomický vývoj ocenený aspoň Nobelovou cenou.

Po roku 1989 sa v podstate udiala, povedzme si otvorene, deštrukcia slovenského poľnohospodárstva, a to nielen za vlád J. Čarnogurského a M. Dzurindu. No za ich pôsobenia bolo slovenské poľnohospodárstvo – vyjadrené slovami vtedajšieho ministra financií Mikloša – „bezodná čierna diera, do ktorej je zbytočné liať akékoľvek finančné zdroje.“ Slová ako „potraviny si radšej dovezieme ako vyrobíme“ v tomto kontexte nemá zmysel ďalej rozoberať.

Bohužiaľ, likvidácia poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľských kapacít na Slovensku pokračovala aj po vstupe do EÚ. Naši vyjednávači, za pôsobenia pánov Koncoša a Szimona, dohodli také podmienky pre poľnohospodárov a potravinárov, že pokles iba naďalej pokračoval. Spomínaná nízka úroveň, slabá výkonnosť slovenského poľnohospodárstva je len zákonitým dôsledkom našej činnosti za posledných 30 rokov. Dalo by sa čakať niečo iné?

Náprava, podľa môjho názoru, bude náročná a bude trvať dlho. Je priam žiadúce v najbližšom čase tvrdo pracovať na znovuvybudovaní spracovateľských kapacít v poľnohospodárstve. Potrebujeme začať dotovať živočíšnu výrobu, najmä chov hovädzieho dobytka, výrobu kravského mlieka, slovenský chov ošípaných, zeleninárstvo a ovocinárstvo. No príkladov, že aj takáto náprava slovenského poľnohospodárstva je možná, je dosť – stačí sa pozrieť do Českej republiky alebo do Poľska.

Ak by sme išli napríklad cestou Českej republiky v oblasti poľnohospodárskej legislatívy a dotačnej podpory, nemuseli by sme každoročne konštatovať mínusové saldo v obchode s poľnohospodárskymi komoditami. Rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín v tomto období predstavuje mínus 1,7 miliardy Eur. V krátkej budúcnosti sa predpokladá ešte alarmujúcejšie a pesimistické číslo mínus 2 miliardy Eur.

Čo má byť cieľom poľnohospodárskej politiky? Jednoznačne zvýšenie dostupnosti slovenských potravín na domácom trhu. Aby mali spotrebitelia zabezpečené potraviny v miere 80% z domácich, slovenských zdrojov. Európska únia však dnes nemá záujem o výrobu a jej rasť v agrorezortoch a spracovateľskom zázemí novoprijatých krajín. Vyzerá to tak, ako by mladší členovia EÚ slúžili iba ako miesto pre umiestnenie prebytkov starších členov.

Takže, v konečnom dôsledku, áno – môžeme súhlasiť s tvrdením o nízkej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva. Spôsobili ho tí, ktorí určovali a určujú pravidlá podnikania v agrorezorte, teda vládni politici.

Som presvedčený, že na Slovensku sme mali a máme veľa politikov, ale nemáme ani jedného štátnika. Mali sme a máme veľa ekonómov, ale nemáme ani jedného národohospodára. A na to, v dlhodobom horizonte, dopláca slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.