Keď si obec pýta priveľa

Dlhé roky sa živím poľnohospodárstvom. Rok čo rok platím daň z pozemkov a daň zo stavieb, ktoré mojej firme a mojej rodine zabezpečujú obživu. Každý rok sa pritom musím zaoberať tým, ako všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obce o dani z nehnuteľností rešpektuje či prekračuje hranice zákona. Tento rok je ale obzvlášť unikátny – naša obec totiž niekoľkonásobne prekročila hranicu a spravila si zo zákona trhací kalendár.

Podnikateľov aj fyzické osoby vždy zaujíma, koľko majú zaplatiť za nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve či užívaní. Existuje vzorec, ktorý určuje hornú hranicu sadzby dane z pozemkov (5-násobok najnižšej ročnej sadzby) aj zo stavieb (desaťnásobok sumy 0,033 Eur za každý začatý m2 zastavanej plochy). Nebudem vás zdržiavať výpočtami, holé fakty však uvediem: obec, v ktorej podnikám, mi podľa vlastného nariadenia vyrúbila daň 39,11 Eur za pozemky, čo nie je nijako zarážajúce, zároveň však aj daň 2490,75 Eur za stavby, čo už zarážajúce rozhodne je.

Podľa VZN obce Lieskovec pri Zvolene mám povinnosť zaplatiť daň takmer 7-násobne vyššiu ako je zákonom povolená hranica, ale podľa zákona som povinný zaplatiť iba daň v rozmedzí 36,53 Eur – 365,31 Eur. Ak si obec takto svojvoľne stanovuje sadzby daní, potom to nie je dobrá obec.

Podobné prekvapenie určite nečakalo iba mňa, riadim rodinnú firmu akých sú na Slovensku tisíce. Vysporiadať sa s týmito nákladmi pre malých podnikateľov nie je jednoduché, a vždy sa pritom vynára otázka, či vôbec má zmysel ďalej pokračovať. Nuž a sledujúc pritom obrovské daňové úľavy pre zahraničných investorov ma chytá zúfalstvo z toho, ako na Slovensku likvidujeme malé podniky. Skutočne veríme tomu, že nás mamutie automobilky môžu živiť aj za 10 – 20 rokov?

Tak či onak, povedzme si na rovinu: dobrý štát nie je len spravodlivý zákon na najvyššej úrovni. Dobrý štát je rešpektovanie zákona na tej najnižšej – medzi ľuďmi, v obciach a mestách. Vrátane zákona o daniach z nehnuteľností.

Ľubomír Hriň, okresný koordinátor DOMA DOBRE, Zvolen